Slovensko sa za posledných pätnásť rokov presunulo z jedného extrému do druhého. Kým v roku 2010 malo podľa analýzy Klubu 500 najnižší podiel mzdových výdavkov štátu na HDP v rámci krajín V4, dnes už tieto náklady prekračujú priemer Európskej únie.
Z krajiny s úspornejšou verejnou správou sa tak stalo Slovensko štátom s nadspotrebou, ktorá od roku 2023 prekračuje miliardu eur ročne.
Neudržateľný trend
Ak by Slovensko dokázalo udržať mzdové výdavky štátu na úrovni európskeho priemeru, v roku 2024 by ušetrilo až 1,44 miliardy eur.„Pri konzistentnej politike by sa tieto úspory nabaľovali rok čo rok,“ uvádza Klub 500.
Najvyššie dane v histórii Slovenska podľa RRZ nebudú stačiť na rastúce výdavky, konsolidácia zlyháva
Takto získané prostriedky by mohli výrazne znížiť deficit alebo podporiť hospodársky rast. Namiesto toho sa verejný sektor ďalej rozširuje, čo podľa podnikateľov predstavuje neudržateľný trend.
Konsolidácia bez úspor je slepá ulička
Organizácia upozorňuje, že spravodlivá a udržateľná konsolidácia verejných financií sa musí opierať o zásadné škrty na strane výdavkov štátu. Inak hrozí, že bremeno ponesú najmä podnikatelia a zamestnanci, ktorí sú už dnes nadpriemerne zaťažení.
Slovensko čelí klesajúcej konkurencieschopnosti, konsolidácia môže podľa analytikov situáciu ešte zhoršiť
Plytvanie vo verejnej správe je podľa Klubu 500 cestou do slepej uličky. Namiesto budovania rozpočtových rezerv a posilňovania konkurencieschopnosti Slovensko riskuje ďalšie prehlbovanie deficitu.
Slovensko na chvoste
Analýza Klubu 500 poukazuje aj na ďalší alarmujúci trend. Najnovší rebríček predvídateľnosti podnikateľského prostredia, zostavený Svetovou organizáciou duševného vlastníctva, zaradil Slovensko až na 115. miesto zo 139 krajín sveta. Získali sme len 24,9 bodu, kým priemer EÚ predstavuje 49,4 bodu. V rámci V4 sme dopadli najhoršie a v rámci Únie predbehlo Slovensko už len Lotyšsko.
Slovensko čaká takmer nulový rast a strata desaťtisícov pracovných miest, varuje NBS
Na opačnom konci rebríčka dominujú krajiny ako Luxembursko, Švajčiarsko či Fínsko, ktoré sú dlhodobo vnímané ako stabilné a predvídateľné destinácie pre biznis. Podľa Klubu 500 takéto výsledky odrážajú neschopnosť Slovenska vytvoriť dlhodobo udržateľné podnikateľské prostredie.
„Zahraniční investori budú prirodzene uprednostňovať krajiny, kde sa pravidlá nemenia zo dňa na deň,“ varuje organizácia.
Riziko odlevu investícií a pracovnej sily
Slabá predvídateľnosť a časté zmeny pravidiel môžu podľa analýzy viesť nielen k odlevu zahraničných investícií, ale aj k strate domácich podnikateľov a kvalifikovanej pracovnej sily.
Slováci nechávajú miliardy ležať v bankách a jedným špecifikom aj vybočujeme z európskeho priemeru
Stabilizácia legislatívy, zjednodušenie regulačných procesov a posilnenie dôvery v inštitúcie sú preto nevyhnutnými krokmi, ak sa Slovensko nechce ocitnúť v pasci dlhodobého hospodárskeho spomalenia.
