Slovenskí rodičia čoraz viac premýšľajú nad tým, ako deťom zabezpečiť lepší štart do života. Kým kedysi dominovali vkladné knižky a klasické sporiace účty, dnes sa do popredia dostáva investovanie. Odborníci upozorňujú, že v období rastúcich cien už samotné sporenie nestačí a rozhodujúcu úlohu zohráva čas, pravidelnosť aj finančné vzdelávanie detí od útleho veku.
Finančná a investičná gramotnosť
Analýzy finančných inštitúcií zároveň ukazujú, že Slovensko má v oblasti finančnej a investičnej gramotnosti stále výrazné rezervy. Podľa údajov Národnej banky Slovenska si síce až 75 percent ľudí myslí, že financiám rozumie, no dáta Európskej centrálnej banky hovoria, že finančne gramotná je len približne polovica dospelých Slovákov.
Slovenskí rodičia chcú deťom pomôcť desiatkami tisíc eur, no väčšina na ich budúcnosť sporí málo alebo vôbec
Slabé vedomosti sa pritom prejavujú aj pri investovaní. Index investičnej gramotnosti ukázal, že mladí ľudia vo veku od 18 do 26 rokov síce prejavujú o investovanie väčší záujem než staršie generácie, no zároveň dosahujú podpriemerné výsledky vo vedomostiach o investovaní.
„Schopnosť efektívne pracovať s peniazmi sa stáva nevyhnutnou životnou zručnosťou. S finančným vzdelávaním a investovaním je dôležité začať čo najskôr,“ upozorňuje analytička Wood & CompanyEva Sadovská. Podľa nej budú dnešné deti už o niekoľko rokov čeliť zásadným finančným rozhodnutiam, ako je kúpa bývania, správa rodinného rozpočtu či prvé investície, pričom škola im zatiaľ poskytuje len základné informácie o hospodárení s peniazmi.
Finančné návyky
Aj preto odborníci zdôrazňujú, že kľúčovú úlohu zohráva rodina. Práve domáce prostredie podľa nich formuje finančné návyky detí najvýraznejšie. Ak vyrastajú s tým, že časť peňazí sa pravidelne odkladá alebo investuje, vnímajú to ako prirodzenú súčasť života. „Skoré investovanie neznamená len budovanie kapitálu. Ešte dôležitejšie je, že vytvára návyk,“ tvrdí Eva Sadovská.
Slovenské mamičky šetria pre svoje deti viac, aj napriek nižším platom napredujeme pred Českom
Význam skorého začiatku potvrdzujú aj konkrétne prepočty. Ak rodič investuje dieťaťu 50 eur mesačne počas 20 rokov pri priemernom ročnom výnose sedem percent, hodnota investície môže dosiahnuť približne 26-tisíc eur. Pri klasickom sporení s dvojpercentným úrokom by išlo približne o 14 700 eur. Rozdiel viac než 11-tisíc eur je výsledkom dlhodobého pôsobenia zloženého úročenia, teda efektu, pri ktorom sa nezúročujú len vklady, ale aj predchádzajúce výnosy.
Detské investovanie
Práve čas je najväčšou výhodou detského investovania. Ak rodičia začnú investovať až v desiatich rokoch dieťaťa, výsledná suma môže byť výrazne nižšia. Analýza Wood & Company upozorňuje, že pri rovnakom mesačnom vklade 50 eur môže rozdiel medzi investovaním od narodenia a od desiateho roku života predstavovať až viac než 17-tisíc eur.
Slováci pristupujú k sporeniu rôzne, generácia Z začína uprednostňovať investovanie
Podobné zistenia prináša aj investičná platforma Portu. Jej dáta ukazujú, že viac ako tri štvrtiny slovenských rodičov začínajú deťom odkladať peniaze už počas prvého roka života. „Vďaka tomu im aj pri nižších odkladaných sumách dokážu nasporiť zaujímavé čiastky,“ uviedol analytik Portu Marek Malina. Podľa jeho prepočtov môže pravidelné investovanie vo výške 60 eur mesačne priniesť dieťaťu po 18 rokoch približne 29 600 eur. Ak by však rodičia investovali len desať rokov, výsledná suma by klesla približne na 11 200 eur.
Štvrtina Slovákov rezignuje na sporenie, inflácia mení správanie aj dovolenkové návyky
Portu zároveň vyvracia obavy mnohých rodičov, ktorí sa boja, že deti po dosiahnutí plnoletosti všetky úspory okamžite minú. Dáta platformy ukázali, že do pol roka po dovŕšení osemnástich rokov siaha na nasporené peniaze len deväť percent mladých ľudí. Väčšina ich naopak necháva ďalej investovaných. „Dáta ukazujú, že vo väčšine prípadov sú tieto obavy zbytočné,“ tvrdí Marek Malina.
Nevyužitý potenciál investovania
Finančné inštitúcie zároveň upozorňujú, že mnohé slovenské domácnosti stále nevyužívajú potenciál investovania naplno. Podľa prieskumu 365.bank má štvrtina ľudí väčšinu svojich úspor uloženú na bežných účtoch, kde ich hodnota postupne znižuje inflácia. Investovaniu sa aktívne venuje len 17 percent respondentov a časť domácností nemá vytvorenú žiadnu rezervu.
Rodina je pre Slovákov prvou pomocou, keď chýbajú peniaze. Požičiavajú si medzi sebou tisíce eur
„Kľúčom k stabilite domácností nie je len výška príjmu, ale schopnosť s peniazmi dlhodobo a zodpovedne narábať. Efektívnemu narábaniu s peniazmi je dobré učiť sa už od malička,“ uviedla Zuzana Blažečková Janove z 365.bank. Podľa banky môžu rodičia finančnú gramotnosť detí rozvíjať už cez pravidelné vreckové, spoločné nakupovanie, sporenie na konkrétne ciele či využívanie digitálneho bankovníctva pod dohľadom rodičov.
Odborníci zároveň upozorňujú, že mladí ľudia dnes čerpajú veľkú časť finančných informácií zo sociálnych sietí, čo môže viesť k impulzívnym rozhodnutiam alebo podľahnutiu krátkodobým trendom. Skoré finančné vzdelávanie preto podľa nich pomáha budovať zdravý vzťah k riziku, dlhodobému plánovaniu aj zodpovednému rozhodovaniu.
