Slovenskí rodičia si čoraz intenzívnejšie uvedomujú, že vstup do dospelosti bude pre ich deti finančne náročnejší než pre predchádzajúce generácie. Vlastné bývanie, vysokoškolské štúdium či vytvorenie základnej finančnej rezervy patria medzi oblasti, v ktorých chcú svojim deťom pomôcť najviac. Aktuálny prieskum UniCredit Bank však ukazuje výrazný rozdiel medzi očakávaniami rodín a reálnym prístupom k dlhodobému sporeniu a investovaniu.
Výraznejšia finančná podpora
Viac než polovica rodičov počas uplynulého roka nijako neupravila sumu, ktorú pravidelne odkladá pre svoje deti. A to napriek rastúcim cenám bývania aj zvyšujúcim sa životným nákladom. Prieskum zároveň upozorňuje, že približne každé siedme dieťa na Slovensku nemá vytvorenú žiadnu dlhodobú finančnú rezervu, keďže mu nesporí ani neinvestuje nikto z rodiny.
Štvrtina Slovákov rezignuje na sporenie, inflácia mení správanie aj dovolenkové návyky
Podľa hovorkyne UniCredit Bank Zuzany Ďuďákovej rodičia síce deklarujú ambíciu pomôcť deťom pri štarte do dospelosti výraznejšou sumou peňazí, no konkrétne kroky tomu často nezodpovedajú. „Rodičia si dnes čoraz viac uvedomujú, že deti budú v budúcnosti potrebovať výraznejšiu finančnú podporu než predchádzajúce generácie. Často však chýba konkrétny a realistický plán, ako sa k potrebným sumám postupne dopracovať,“ uviedla.
Láska a peniaze. Tretina párov tají financie pred partnerom, Slováci priznali aj skryté nákupy
Už minuloročný prieskum banky ukázal, že mnohé domácnosti by chceli svojim deťom pri vstupe do dospelosti odovzdať desiatky tisíc eur. Viac ako polovica rodičov vtedy uvádzala cieľovú sumu do 50-tisíc eur. Peniaze majú podľa nich slúžiť najmä na financovanie štúdia doma či v zahraničí, pomoc s bývaním, autoškolou alebo osamostatnením sa.
Najväčšia ekonomická obava
Reálne sporenie však týmto plánom často nezodpovedá. Výšku mesačných úspor nezmenilo približne 56 percent rodičov. Tí, ktorí sporenie zvýšili, najčastejšie pridávali len malé sumy v rozsahu niekoľkých desiatok eur mesačne. Naopak, zníženie sporenia priznala približne desatina domácností.
Slovenské mamičky šetria pre svoje deti viac, aj napriek nižším platom napredujeme pred Českom
Najväčšou ekonomickou obavou slovenských rodičov je podľa prieskumu bývanie. Takmer 38 percent respondentov sa obáva, že ich deti si v budúcnosti nebudú môcť dovoliť vlastný byt alebo dom. Táto obava dokonca prevýšila strach z nedostatku finančnej rezervy pri vstupe do dospelosti či z problémov financovať štúdium. „Téma vlastného bývania sa pre rodiny stáva jednou z najväčších ekonomických výziev. Práve preto je dôležité rozložiť finančnú záťaž na dlhšie obdobie a pracovať s potenciálom pravidelného investovania,“ upozornila Ďuďáková.
Konzervatívne a dynamické investovanie
Prieskum zároveň naznačuje, že slovenské domácnosti zostávajú pri investovaní skôr konzervatívne. Približne 40 percent rodičov preferuje bezpečné formy zhodnocovania s minimálnym rizikom, napríklad klasické sporiace účty. Dynamickejšie investovanie je ochotná využívať približne tretina domácností. „Konzervatívny prístup má svoje opodstatnenie pri krátkodobých rezervách, no v horizonte 15 až 20 rokov môže výrazne znížiť šancu dosiahnuť sumy, ktoré rodičia pre svoje deti plánujú,“ vysvetľuje hovorkyňa UniCredit Bank.
Slováci pristupujú k sporeniu rôzne, generácia Z začína uprednostňovať investovanie
Výsledky prieskumu zároveň ukazujú širší problém slovenských domácností. Hoci rodičia vnímajú rastúce náklady na bývanie, vzdelanie či samostatný život svojich detí, mnohé rodiny stále odkladajú systematické finančné plánovanie na neskôr. V čase rastúcich cien a ekonomickej neistoty sa pritom práve dlhodobé a pravidelné vytváranie rezerv môže stať rozhodujúcim faktorom, ktorý ovplyvní štart mladých ľudí do dospelosti.
