Slováci si v sporení a investovaní vytvárajú čoraz zaujímavejšie vzorce správania, ktoré odrážajú nielen ich finančné možnosti, ale aj životný štýl a vzťah k peniazom. Dáta ČSOB ukazujú, že hoci muži a ženy pristupujú k sporeniu v zásade podobne, rozdiely sa objavujú vo výške vytvorených rezerv.
Rozdiely v správaní
Zo sporiteľov tvoria muži 51 % a ženy 49 %, pričom priemerný vek oboch skupín je 45 rokov. Napriek takmer identickému zastúpeniu si ženy dokážu vytvoriť vyššiu finančnú rezervu, v priemere 4 421 eur, zatiaľ čo muži zaostávajú približne o tisíc eur. Ešte výraznejšie rozdiely sa ukazujú pri porovnaní sporiteľov a investorov.
Prečo niekto šetrí a iný žije od výplaty k výplate? Umelá inteligencia analyzovala finančné správanie ľudí
Klienti, ktorí okrem sporenia investujú aj do fondov, sú spravidla starší, s priemerným vekom okolo 50 rokov, a zároveň disponujú vyššími zostatkami na účtoch. V priemere ide o sumu 6 669 eur, čo je približne dvojnásobok oproti klasickým sporiteľom, ktorí majú v priemere 43 rokov. Vyššia finančná gramotnosť či skúsenosti sa tak premietajú nielen do diverzifikácie finančných nástrojov, ale aj do celkovej výšky úspor.
Nejasný cieľ
Zaujímavý generačný posun potvrdzujú aj výsledky prieskumu agentúry Go4insight pre ČSOB. Mladší klienti, najmä z generácie Z, čoraz viac uprednostňujú investovanie pred tradičným sporením. Dôvodom je najmä dôraz na jednoduchosť a flexibilitu. Teda investujú menšie sumy, aby neobmedzili svoju aktuálnu spotrebu, pričom využívajú najmä digitálne kanály.
Digitalizácia financií je na Slovensku na vzostupe, časť občanov si však stále drží rezervy v hotovosti
Ako uvádza hovorkyňa ČSOB Zuzana Fečová, pre túto skupinu je kľúčová jednoduchosť a pohodlie, pričom medzi hlavné motivácie patrí zabezpečenie bývania a investícia do kvalitného vzdelania. Charakteristická je aj skoršia orientácia na investovanie, často už vo veku medzi 20 až 25 rokmi.
Napriek rastúcemu záujmu o finančné produkty však mnohí klienti stále nemajú jasne definovaný cieľ sporenia. Až pätina z nich prestane so sporením už počas prvého roka. Zlomovým momentom býva často až hypotéka, ktorá do finančného správania vnáša disciplínu. Pravidelné splácanie úveru totiž prirodzene vedie k vytváraniu návykov, ktoré sa následne prenášajú aj do investovania.
Konzistencia a vytrvalosť
Približne 20 % klientov si popri hypotéke zároveň sporí na jej predčasné splatenie, pričom dokážu mesačne odkladať viac ako 70 eur. Dôležitým faktorom úspechu zostáva systematickosť. Odborníci upozorňujú, že efektívnejšie než sporiť „zvyšky“ na konci mesiaca je odložiť si peniaze hneď po výplate.
Slováci chcú chrániť úspory pred infláciou. Prieskum ukazuje, že úspory zhodnocuje už štvrtina populácie
„Mnoho ľudí sporí alebo investuje to, čo im zostane na konci mesiaca. Problém je, že na konci mesiaca častokrát zostane málo alebo nič. Akonáhle však peniaze odídu na sporiaci alebo investičný účet hneď po výplate, tieto peniaze už nemôžeme minúť a tvoríme si tak hodnotu do budúcna. Kľúčom k úspechu v dosiahnutí našich cieľov v sporení je konzistencia a vytrvalosť,“ vysvetľuje riaditeľka zahraničnej pobočky KBC Asset Management na Slovensku Andrea Lazar.
K dlhodobému rastu úspor môže prispieť aj jednoduchá stratégia takzvanej indexácie, teda postupného zvyšovania odkladanej sumy. Pri raste príjmu alebo získaní mimoriadnej odmeny sa odporúča rozdeliť dodatočné peniaze na dve časti. Jednu použiť na zvýšenie životného štandardu a druhú investovať. Takýto prístup umožňuje zlepšovať kvalitu života bez toho, aby sa zanedbávala finančná budúcnosť.
