Eurofondy patria medzi najvýznamnejšie zdroje hospodárskeho rastu Slovenska. Ak by Európska únia pristúpila k pozastaveniu časti platieb v rozsahu porovnateľnom s prípadom Maďarska a výpadok by štát nedokázal nahradiť z vlastného rozpočtu, dôsledky pre slovenskú ekonomiku by boli podľa analytikov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) výrazné.
Krajina by do konca desaťročia prišla priamo približne o päť miliárd eur z eurofondov, pričom celkové ekonomické škody by mohli dosiahnuť až 6,7 miliardy eur.
Signál z Bruselu
RRZ upozorňuje, že nejde o aktuálne rozhodnutie Európskej únie, ale o rizikový scenár vychádzajúci z precedensu Maďarska. Európsky parlament totiž na jar dvakrát vyzval Európsku komisiu, aby voči Slovensku zvážila uplatnenie mechanizmu podmienenosti na ochranu rozpočtu EÚ.
Samotné uznesenia neznamenajú zmrazenie financií, predstavujú však silný politický signál. Ak by Európska komisia dospela k záveru, že nedostatky v oblasti právneho štátu priamo ohrozujú finančné záujmy Únie, mohla by Rade EÚ navrhnúť pozastavenie časti platieb.
Slovensko čelí systematickému zneužívaniu eurofondov, podľa Zdechovského v krajine chýbajú odborníci na vyšetrovanie - VIDEO
Komisia vo svojich správach dlhodobo upozorňuje na problémy Slovenska vo vyšetrovaní korupcie, vo verejnom obstarávaní či v oblasti transparentnosti. Analytici RRZ zároveň pripomínajú, že prvým krokom by pravdepodobne nebolo okamžité zastavenie eurofondov, ale pokračovanie dialógu s Európskou komisiou a tlak na prijatie nápravných opatrení. Ak by Slovensko výhrady odstránilo, riziko pozastavenia platieb by sa výrazne znížilo.
V prípade, že by neprišla dohoda, najviac ohrozené by boli programy spojené s verejným obstarávaním a kontrolou využívania európskych peňazí. Išlo by najmä o Program Slovensko financujúci infraštruktúru, zelené investície či digitalizáciu, ale aj o poľnohospodárske fondy určené na rozvoj vidieka a priame platby.
Analytici upozorňujú, že samotný spor s Európskou komisiou môže mať negatívne dôsledky ešte pred prípadným zmrazením financií. Môže spomaliť schvaľovanie platieb, zvýšiť administratívnu záťaž, priniesť auditné korekcie a zároveň oslabiť dôveru zahraničných investorov aj európskych partnerov.
Miliardy v ohrození
RRZ pri modelovaní rizikového scenára vychádzala zo situácie Maďarska, ktorému Rada EÚ v roku 2022 pozastavila časť kohéznych fondov vo výške 6,3 miliardy eur pre obavy súvisiace s právnym štátom a ochranou rozpočtu Únie. Zároveň Budapešť nemohla čerpať viac ako desať miliárd eur z Plánu obnovy a odolnosti, kým nesplnila stanovené podmienky.
Brusel varuje Slovensko pred slabým ekonomickým rastom, vysoká inflácia bude aj naďalej pokračovať
Ak by sa podobný scenár zopakoval aj na Slovensku od roku 2027, do konca desaťročia by bolo podľa výpočtov RRZ pozastavených približne 3,2 miliardy eur určených na investície a ďalších 1,8 miliardy eur na bežnú spotrebu. Celkovo by išlo takmer o tretinu všetkých eurofondov, ktoré má Slovensko k dispozícii.
Ekonomické škody by však podľa analytikov boli ešte vyššie než samotný objem pozastavených financií. Eurofondy totiž podporujú aj súkromné investície, inovácie, vznik pracovných miest a modernizáciu ekonomiky. Ich výpadok by preto spôsobil, že sa z ekonomiky vytratia aj projekty financované zo súkromných zdrojov, ktoré by na európske peniaze nadväzovali.
Dopad na ekonomiku
Najvýraznejší dosah by pocítili investície. Okrem samotného výpadku európskych financií by sa podľa RRZ investičná aktivita súkromného sektora každoročne znížila približne o šesť percentuálnych bodov. Do roku 2030 by tak ekonomike chýbali ďalšie súkromné investície v hodnote približne 4,6 miliardy eur.
Slabšie investície by sa premietli aj na trh práce. Analytici odhadujú, že zamestnanosť by sa znížila o viac ako 22-tisíc ľudí, nezamestnanosť by bola v priemere o pol percentuálneho bodu vyššia a rast miezd by sa spomalil približne o 0,3 percentuálneho bodu ročne. Zároveň by domácnosti obmedzili spotrebu, ktorá by do konca desaťročia mohla klesnúť o takmer päť miliárd eur.
OECD má pre Slovensko odporúčania. Malo by sa viac zamerať na reformu dôchodkového systému a problémom sú aj energodotácie
Negatívne dôsledky by sa prejavili aj na celkovom výkone ekonomiky. Už v prvom roku po prípadnom pozastavení eurofondov by hospodárstvo rástlo približne o 0,7 percentuálneho bodu pomalšie. V ďalších rokoch by sa spomalenie ešte prehlbovalo a v kombinácii s konsolidáciou verejných financií by rast ekonomiky do konca desaťročia klesol pod jedno percento ročne. Celková strata na reálnom hrubom domácom produkte by podľa RRZ dosiahla približne 6,7 miliardy eur.
Výrazne by sa zhoršil aj stav verejných financií. Slabší ekonomický rast a vyššie úrokové náklady by zvýšili deficit verejných financií, ktorý by sa do roku 2030 prehĺbil o ďalších 1,7 percenta HDP. Bez dodatočných konsolidačných opatrení by mohol prekročiť hranicu ôsmich percent HDP. Verejný dlh by sa zároveň mohol priblížiť k úrovni 85 percent HDP, čo by predstavovalo približne o sedem percentuálnych bodov viac, než v scenári bez pozastavenia eurofondov.
Reputačné riziká
Analytici zároveň upozorňujú, že ekonomické modely nezohľadňujú všetky možné reputačné dôsledky. Vyššie rizikové prirážky, prípadné zhoršenie ratingového hodnotenia krajiny či nižší prílev zahraničných investícií by mohli hospodárske škody ešte prehĺbiť.
Slovensko môže prísť o časť eurofondov, KDH chce zásadnú zmenu a viac právomocí pre regióny – VIDEO
„Význam eurofondov pre rast slovenskej ekonomiky a životnej úrovne obyvateľov je zásadný,“ konštatuje RRZ. Analytici dodávajú, že pri úplnom zastavení čerpania eurofondov do konca desaťročia by Slovensko neprišlo len o približne 15,7 miliardy eur z európskych zdrojov, ale utrpelo by aj dodatočnú ekonomickú stratu vo výške približne 5,1 miliardy eur. Celkové škody by sa tak priblížili k 21 miliardám eur.
