Poslanci za KDH Alojz Hlina a Pavol Zajac chceli bojovať proti úžere a riešiť situáciu Slovákov, ktorí si požičali napríklad v rôznych nebankových spoločnostiach.
Parlament v stredu neschválil návrh zákona o jednorazovom mimoriadnom oddlžení obyvateľstva, ktorým chceli poslanci za KDH Alojz Hlina a Pavol Zajac bojovať proti úžere a riešiť situáciu Slovákov, ktorí si požičali napríklad v rôznych nebankových spoločnostiach.
Jedným z dôvodov na podanie návrhu zákona je podľa opozičných poslancov predovšetkým skutočnosť, že štát dovolil, resp. toleroval rôznym nebankovým subjektom uzatvárať úžernícke zmluvy. Opodstatnenosť návrhu podľa poslancov nepriamo potvrdzuje aj to, že Národná banka Slovenska, ktorá bude v najbližších mesiacoch a rokoch vydávať licencie pre nebankové spoločnosti, odhaduje, že udelí licencie len zhruba 20 percentám subjektov, a teda asi 80 percent súčasných nebankových spoločností nebude môcť naďalej legálne prevádzkovať tento predmet podnikania.
Predkladaný zákon mal upraviť jednorazové mimoriadne oddlženie dlžníkov, ktorými sú fyzické osoby, a to v prípade záväzkov vzniknutých zo zmluvných vzťahov pri poskytnutí pôžičky alebo úveru. Malo sa to podľa navrhovateľov týkať aj nedoplatkov na daniach, zdravotných a sociálnych odvodoch. Zákon upravoval, že ak dlžník zaplatil, alebo zaplatí veriteľovi do 1. mája 2016 istinu svojho záväzku, je povinný zaplatiť pokuty a iné sankcie za omeškanie s platením istiny maximálne vždy len do určitej výšky. A to napríklad do výšky jednej tretiny istiny záväzku, ak tento vznikol v období od 1. januára 2013 do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ďalej by to bolo do výšky jednej polovice istiny záväzku, ak tento vznikol v období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2012. Tretia možnosť je zaplatenie sankcií do výšky dvoch tretín istiny tohto peňažného záväzku, ak tento vznikol v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010. Do výšky 100 % istiny záväzku by to bolo vtedy, ak tento záväzok vznikol v období od 1. januára 1990 do 31. decembra 2007.
