Sporenie má výhodu v tom, že aj pomocou malých súm si klient dokáže nasporiť po určitej dobe na rezervu alebo splnenie potrieb, či snov.
Každý by mal mať vytvorenú aspoň základnú finančnú rezervu pre prípad nečakaných udalostí ako je pokazené auto, dlhodobá práceneschopnosť či strata zamestnania. O to viac, ak spláca hypotéku alebo iný dlhodobý úver. Výkonný riaditeľ portálu Finančný Kompas Maroš Ovčarik odporúča mať aspoň štyri až šesť mesačných príjmov odložených vo forme rezervy. Ďalším motívom sporenia môže byť šetrenie na bývanie, ako kúpu bytu, výstavbu domu, rekonštrukciu, ale aj šetrenie na kúpu auta, dovolenky a podobne.
Sporenie na dôchodok
Z dlhodobých cieľov je to podľa Ovčarika šetrenie na dôchodok, pretože spoliehať sa len na prvý alebo druhý pilier je hlavne pre mladých ľudí podľa neho riziko. „Okrem základnej rezervy je dobré, aby si klient sporil aj individuálne a dlhodobo na dôchodok. Najmä súčasná generácia tridsiatnikov totiž najviac pocíti dopady demografickej krízy, ktorá nás v budúcnosti čaká, a preto by sa nemali spoliehať iba na štát,“ doplnil analytik spoločnosti Fincentrum Peter Világi.
Darčeky, ale aj rekonštrukcia
A niekde medzi dlhodobým a krátkodobým sporením by malo byť aj odkladanie peňazí na konkrétny cieľ. Napríklad na letnú dovolenku alebo na vianočné darčeky, či nové auto a rekonštrukciu bývania. Na všetky tieto účely si človek samozrejme môže aj požičať. „Ale, ak si sporí, spravidla si môže dovoliť kúpiť až o 15 percent viac ako v prípade, že si zoberie pôžičku. Najmä pri spotrebiteľských úveroch totiž musí rátať aj s dvojciferných ročných úročením,“ poznamenal Világi.
Produktový expert ZUNO banky Juraj Karabínoš odporúča cielené šetrenie na konkrétny účel, a to prípadne aj na viacerých separátnych účtoch. „Ak máte možnosť, pomenujte si sporiace účty napríklad Dovolenka alebo Moje sny, aby ste si šetrili na konkrétnu vec a videli, ako sa vám postupne daný sen napĺňa. Inak sporenie budete brať ako rezervu, z ktorej sa ľahšie berie,“ hovorí Karabínoš.
Odložiť aspoň desať percent
Hovorí sa, že človek by si mal odkladať aspoň 10 % svojho príjmu. Ale priemerný klient podľa Világiho neexistuje. Takže je to individuálne. Podľa Ovčarika to závisí hlavne od výšky príjmov. Všeobecne je možné podľa neho hovoriť o tom, že na sporenie by malo ísť 10 % až 30 % z príjmu.
Ideálne je, keď peniaze na sporenie odchádzajú hneď po výplate spoločne s ostatnými výdavkami na domácnosť, ako sú trvalé príkazy a inkaso. Mnoho ľudí počas mesiaca míňa a až následne, keď sa niečo zvýši, odložia. Takto sa väčšinou podľa Ovčarika nezvýši na sporenie nič.
Možností je viacero
Slováci si v rámci sporenia môžu vybrať medzi viacerými produktami. „Na trhu máme zhruba tisíc podielových fondov rôzneho zamerania a kategórií. Stavebné sporenie, vkladové a termínované účty bánk. Ponuka je naozaj široká. Dôležité je len to, aby si klient vybral správnu kombináciu,“ skonštatoval Világi. Na výber je podľa Ovčarika okrem toho aj investičné životné poistenie, tretí dôchodkový pilier, ale aj ďalšie možnosti.
Medzi konzervatívnymi spôsobmi sporenia je na výber niekoľko možností. V zásade platí, že čím dlhšia viazanosť, tým lepší výnos. Avšak, banky zvyknú zvýhodňovať zaujímavým úrokom aj niektoré vybrané kratšie viazanosti alebo disciplínu na sporiacich účtoch, takže sa oplatí sledovať ponuku na trhu.
Peniaze „ležia“ na bežnom účte
Veľa ľudí stále necháva svoje voľné peniaze ležať iba na bežnom účte, hoci jeho úročenie je naozaj minimálne. Po zohľadnení inflácie ani nejde o sporenie, ale o znehodnocovanie úspor. Oplatí sa preto peniaze presunúť na iné typy produktov aj v prípade, že by to bolo iba na krátke obdobie.
Dobrým nástrojom na šetrenie je podľa Juraja Karabínoša zo ZUNO banky aj automatický prevod peňazí nad vami nastavený limit z bežného účtu na účet sporiaci. „Voľné prostriedky tak pracujú aktívne za vás,“ dodáva Karabínoš. Ďalšou možnosťou je nastavenie trvalej platby, napríklad každý týždeň 10 eur, na sporiaci účet. Na konci roka tak môžete mať slušnú sumu.
