Odkladanie finančných rozhodnutí na neskôr sa neoplatí. Prokrastinácia stojí rodiny stovky eur

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
FAKTÚRA, FINANCIE, EKONOMIKA
Foto: ilustračné, SITA/AP

Prokrastinácia sa za výdobytok modernej doby považuje najmä preto, že na rozdiel od minulých storočí sa v súčasnosti vyžaduje dodržiavanie termínov. Nie je však znakom lenivosti, ale ide skôr o neschopnosť začať na niečom pracovať v stanovenom čase, čo môže mať nepríjemné dôsledky.

Takéto odsúvanie povinností pritom nekomplikuje len štúdium alebo pracovný život, ale aj osobné financie a v konečnom dôsledku to mnohých ľudí stojí nemalé peniaze.

Prokrastinácia nie je len záležitosťou štúdia

Ľudia totiž odkladajú aj dôležité finančné rozhodnutia, ako napríklad sporenie pre  deti alebo na dôchodok či výber životného poistenia. Dôvodov je viacero.

Vo všeobecnosti podľa Bibiany Kováčovej Holevovej, ktorá sa na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach venuje aj psychológii motivácie, je jedným z hlavných strach z neúspechu alebo kritiky okolia.

Vo finančnej oblasti ale môže hovoriť skôr o nepríťažlivosti špecifickej úlohy, ktorú je potrebné splniť. Potvrdzuje to aj Roman Burič, ktorý sa v rámci spoločnosti Mindworx venuje správaniu zákazníkov.

Pohodlie vyhráva

Ako vysvetľuje, ľudia sa často jednotlivým finančným produktom nerozumejú a na to, aby sa v nich zorientovali, musia vyvinúť určité úsilie.

„Musia si si napríklad dohodnúť schôdzku v banke, kde mi to pracovník vysvetlí, alebo si to musia sami naštudovať z rôznych zdrojov a sami si jednotlivé produkty porovnať a to je náročné“ dodáva Burič.

Práve táto náročnosť znižuje pravdepodobnosť, že ľudia určitú aktivitu skutočne vykonajú. Šanca klesá aj tým, že v prípade mnohých finančných rozhodnutí nie je vidno okamžité výsledky.

Pre mnohých ľudí je preto omnoho jednoduchšie namiesto odkladania si na dôchodok minúť peniaze hneď a tešiť sa napríklad z dovolenky alebo nového mobilného telefónu.

Problémy nemiznú, iba sa vrátia neskôr

Takéto správanie však podľa Zoltána Čikesa, prevádzkového riaditeľa spoločnosti FinGO.sk, môže spôsobiť vážne finančné problémy.

„Pokiaľ si nevytvárate dostatočnú rezervu, neočakávaný väčší výdaj vás môže dostať do situácie, kedy nemáte inú možnosť iba požiadať o úver,“ upozorňuje.

Rodinný rozpočet tak môže skomplikovať aj bežná, no nečakaná situácia ako porucha na aute alebo pokazená práčka.

Odkladaním finančných rozhodnutí sa pritom ľudia pripravujú o peniaze, a to najmä v oblasti investovania a dôchodku. Práve tam hrá čas významnú rolu. „Väčšina ľudí často rieši svoje aktuálne problémy, ale o budúcnosť a najmä o svoj dôchodok sa zaujímajú iba minimálne,“ potvrdzuje Čikes.

Niektoré veci sa ťažko dobiehajú

Pritom je rozdiel vo výsledku podľa odborníka značný. Ak si napríklad jednotlivec začne na dôchodok odkladať v 30-tke, môže si na penzii prilepšiť o viac ako 70-tisíc eur.

Z rozpočtu mu pritom stačí odkladať len 50 eur mesačne. Ak by chcel však rovnaký výsledok dosiahnuť pri začatí sporenia v 50-tke, musel by si odkladať každý mesiac 250 eur, čo je päťkrát viac.

„Podobne je to v prípade druhého piliera, pri ktorom nás vyčkávanie a takisto nesprávny výber fondov môže ukrátiť o stovky eur na dôchodku,“ upozorňuje odborník zo spoločnosti FinGO.sk.

Novým zvykom sa dá naučiť

Prokrastinácia je neefektívny návyk, ktorého je možné sa podľa Kováčovej Holevovej zbaviť. Prvým krokom je uvedomenie si, že každé odloženie povinností je len dočasné.

V praxi tak skôr alebo neskôr musí jednotlivec začať riešiť aj otázku hypotéky, dôchodku či poistenia, pričom prekonanie prvotného odporu k nepríjemnej povinnosti je najťažším krokom.

Nápomocný môže byť aj „sparingpartner“, s ktorým sa jednotlivec môže navzájom pri plnení finančných cieľov kontrolovať alebo si vymieňať informácie.

„Ďalším zo spôsobov je vytvoriť si zoznam napríklad menších, čiastkových úloh a po splnení úlohy sa odmeniť,“ uvádza odborníčka na psychológiu motivácie.

Mladý človek si napríklad môže zisťovať informácie o finančných produktoch postupne, prípadne si prepojiť našetrené množstvo peňazí s určitým cieľom, ktorý chce dosiahnuť.

Pomoc vo forme automatizácie

Podľa Čikesa sa oplatí si dané procesy zjednodušiť aj prostredníctvom systému automatických platieb, ktoré celý proces zjednodušujú.

Klient tak nezabudne zaplatiť nie len účet za telefón alebo elektrinu, ale nemusí vďaka tomu myslieť ani na odkladanie malých čiastok na dôchodok, hypotéku či iné sporenie.

„Veľkou pomocou sú v tomto aj mobilné aplikácie, ktoré klientom šetria čas a svoje platby či trvalé príkazy dokážu urobiť doslova za pár sekúnd,“ radí Čikes.

V praxi totiž umožňujú jednoduché založenie sporiaceho či odkladacieho“ účtu, ako aj rad ďalších služieb, prostredníctvom ktorých možno ušetriť na poplatkoch až 20 eur mesačne.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Bibiana Kováčová HolevováRoman BuričZoltán Čikes
Firmy a inštitúcie FinGO.skMINDWORXUPJŠ Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach