Na Slovensku sa v prvom štvrťroku 2026 dostavalo viac ako 2 200 bytov, začalo sa stavať len niečo viac ako 2 000 bytov. Dostavba aj začiatok bytovej výstavby výraznejšie zaostávali v medziročnom aj dlhodobom porovnaní.
Vyplýva to z aktuálnej správy Štatistického úradu SR (ŠÚ SR). Ten zároveň upozorňuje, že štatistické informácie o výstavbe bytov sú od tretieho štvrťroku 2025 predbežné z dôvodu prechodu na nový dátový zdroj a budú dodatočne spresnené.
„Počty bytových kolaudácií medziročne klesli o viac ako štvrtinu, o vyše 40 percent zaostávali aj za dlhodobým 10-ročným priemerom rovnakého obdobia,“ uvádza ŠÚ SR. Naďalej v štruktúre kolaudácií prevažovali byty v rodinných domoch, pričom ich podiel z celku tvoril 69 percent. Na regionálnej úrovni sa zhoršenie situácie prejavilo vo všetkých krajoch Slovenska, od prepadu o 56 percent v Bratislavskom kraji po pokles o štyri percentá v Nitrianskom kraji.
Pokles vo všetkých ôsmich krajoch
V dlhodobom porovnaní počet dokončených bytov dvojciferne klesol vo všetkých ôsmich krajoch, najvýraznejšie v Bratislavskom a v Trnavskom kraji. „Súčasne sa v prvom štvrťroku 2026 začalo stavať takmer 2,1 tisíca bytových jednotiek, najmenej spomedzi všetkých štvrťrokov od roku 1998,“ spresnil ŠÚ SR. Počet začatých bytov medziročne klesol o viac ako tretinu a súčasne bol o polovicu nižší ako dlhodobý priemer rovnakého obdobia. Z celkového počtu začatých bytov tvorili rodinné domy 61 percent.
Byty v Bratislave narážajú na cenový strop, kupujúci hľadajú lacnejšie alternatívy
Rozbeh výstavby sa medziročne spomalil v piatich z ôsmich krajov SR, najdynamickejšie – nad 60 percent v Košickom a v Bratislavskom kraji. Naopak, začiatok výstavby sa zrýchlil v troch krajoch, najviac – nad 80 percent v Nitrianskom kraji. V porovnaní s dlhodobým priemerom prvých štvrťrokov boli počty začatých bytov výrazne nižšie v siedmich krajoch SR, len Nitriansky kraj evidoval rast do šesť percent.
Ku koncu marca 2026 bolo na Slovensku rozostavaných 77,6 tisíca bytových jednotiek, čo bolo o 0,8 percenta viac ako v rovnakom období pred rokom a súčasne to bolo o 1,7 percenta viac ako v desaťročnom priemere.
Vývoj cien bytov a domov
Počas mája zverejnila Národná banka Slovenska (NBS) aj ŠÚ SR vývoj cien bytov a domov v SR za prvý kvartál 2026. V prípade ponukových cien, ktoré sleduje NBS, bol evidovaný medziročný nárast cien o 11,3 percenta, v prípade realizačných cien od ŠÚ SR bolo vykázané zdraženie bytov a domov o 14,4 percenta. Analytička Wood & CompanyEva Sadovská upozornila, že v oboch prípadoch ide o neprehliadnuteľný nárast cien, a to naprieč celou krajinou.
„Dôvodmi dvojciferného tempa zdražovania cien nehnuteľností určených na bývanie bol vlani, ale i tento rok výrazne vyšší dopyt v porovnaní s ponukou,“ poznamenala s tým, že nielen v hlavnom meste, ale celkovo na Slovensku je v posledných rokoch počet potrebných bytov vyšší ako počet dokončených bytov.
Ceny nehnuteľností stúpli medziročne o viac ako 14 percent, byty zdraželi vo všetkých krajoch
„Pokles úrokových sadzieb ešte v druhej polovici roka 2024 podporil rast záujmu o hypotekárne úvery a ten pokračoval aj počas uplynulého roka 2025,“ dodala.
Zvýšený dopyt po nehnuteľnostiach bol podľa nej posilnený nominálnym, ale aj reálnym rastom miezd a pretrvávajúcou nízkou mierou nezamestnanosti. „Aj naďalej tak očakávame pokračujúci rast cien bytov a domov. Avšak nevylučujeme, že v ďalších kvartáloch môže prísť už k určitému spomaleniu tempa rastu – avšak nie k takému výraznému spomaleniu, ako sme pôvodne očakávali,“ dodala analytička.
Sektor bývania naďalej stagnuje
Analytik Slovenskej sporiteľne Maximilián Wéber potvrdzuje, že sektor bývania naďalej stagnuje. „Počet dokončených bytov klesol v prvom štvrťroku 2026 o 29 percent medziročne a takmer o 32 percent medzikvartálne. Išlo o druhý najslabší štvrťrok z hľadiska výstavby bytov od začiatku milénia,“ poznamenal.
Novostavby v Bratislave zaznamenali silný štart roka, stúpli predaje aj ponuka bytov
Počet rozostavaných bytov vzrástol len nepatrne a nedarilo sa ani novej výstavbe, keď počet začatých bytov medziročne klesol o viac ako jednu tretinu. „Tieto čísla naznačujú, že rezidenčná výstavba naďalej zostáva pod tlakom ekonomického cyklu a na výraznejšie oživenie si bude musieť trh ešte počkať,“ priblížil analytik.“
Začatá výstavba bytov mala odlišné rozloženie
Zároveň upozornil na to, že dokončené byty sa nesústredili len v hlavnom meste – iba 10,86 percenta dokončených bytov sa nachádzalo v Bratislavskom kraji. Krajom s najsilnejším rozvojom bol Banskobystrický kraj, kde sa dokončilo 19,95 percenta bytov.
Druhým najsilnejším bol Trenčiansky kraj s 15,29 percentami dokončených bytov, nasledovaný Nitrianskym krajom so 14,16 percentami. Krajom s najslabším príspevkom bol Košický, ktorý prispel 6,6 percenta k novo dokončeným bytom.
Bývanie na Slovensku je dvakrát drahšie než pred 15 rokmi, ceny môžu ďalej rásť
Začatá výstavba bytov mala odlišné rozloženie: hlavné mesto Bratislava (Bratislavský kraj) prispelo 16 percentami, najsilnejším bol Nitriansky kraj s takmer 22 percentami. Druhým najsilnejším bol Trnavský kraj, ktorý prispel 19,5 percentami k celkovej začatej výstavbe.
Z hľadiska medziročnej zmeny zaznamenali pokles počtu dokončených bytov všetky kraje, zatiaľ čo nová výstavba vzrástla v Trnavskom, Nitrianskom a Banskobystrickom kraji, všetky ostatné kraje zaznamenali medziročný pokles začatých bytov.
Ponuka nového bývania je nižšia
„Bezprostredným dôsledkom týchto čísel je, že ponuka nového bývania na Slovensku je nižšia, čo sa v uplynulých kvartáloch odzrkadlilo v dynamickom náraste cien,“ konštatuje analytik. To sa však podľa neho nemusí nevyhnutne opakovať v budúcich kvartáloch, keďže aj dopyt môže byť pod tlakom.
„Úrokové sadzby vzrástli, keďže veritelia zohľadňujú očakávané zvyšovanie sadzieb zo strany Európskej centrálnej banky, čo obmedzuje prístup potenciálnych kupujúcich k úverom,“ poznamenal.
Dostupné bývanie ako najurgentnejší problém Bratislavy. Hlavné mesto by sa však podľa obyvateľov malo zlepšiť aj v iných oblastiach
Ako upozornil, financie domácností sú navyše obmedzené infláciou, ktorá je na Slovensku vyššia než priemer EÚ. „Posledným faktorom svedčiacim o utlmenom dopyte je nižší rast HDP na Slovensku, ktorý sa premietol aj do nižšieho dopytu po práci a vyššej nezamestnanosti, takže s menším počtom ľudí s pravidelným príjmom môže dopyt po bývaní v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi oslabiť,“ uzavrel analytik.
