Štátny rozpočet Slovenska hospodáril ku koncu mája so schodkom 3,1 miliardy eur. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa hospodárenie zhoršilo o 262 miliónov eur, čo predstavuje medziročné prehĺbenie deficitu o 9,2 percenta. Hoci štát vybral viac na daniach a celkové príjmy medziročne vzrástli, rast výdavkov bol ešte výraznejší.
Daňové príjmy
Ako informoval rezort financií, príjmy štátneho rozpočtu dosiahli za prvých päť mesiacov roka 9,42 miliardy eur, čo je medziročne o 374,5 milióna eur viac. Tempo ich rastu dosiahlo 4,1 percenta. Hlavným zdrojom pozitívneho vývoja boli daňové príjmy, ktoré sa zvýšili o 358,7 milióna eur na 8,23 miliardy eur. Medzi najvýraznejšie prispeli vyššie výnosy z dane z príjmov právnických osôb, ktoré stúpli o 97,5 milióna eur, spotrebné dane s nárastom o 88,1 milióna eur a daň z príjmov fyzických osôb, ktorá napriek vyššiemu prevodu samosprávam priniesla o 97,9 milióna eur viac než pred rokom.
Kovanda priblížil, kedy by sa dlh aj deficit Slovenska „rozpúšťali“ prirodzene. Hovoril aj o postupnom konci automobilovej éry v Európe - VIDEO
Významným novým zdrojom príjmov bola daň z finančných transakcií, ktorá medziročne zvýšila príjmy štátu o 177,1 milióna eur. Naopak, pokles zaznamenal osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý bol nižší o 87,3 milióna eur. Len minimálny rast vykázala daň z pridanej hodnoty, ktorej výnos sa zvýšil iba o 1,3 milióna eur. Negatívny vývoj sa prejavil aj pri príjmoch z rozpočtu Európskej únie, ktoré medziročne klesli o 10,9 milióna eur.
Vyššie výdavky a DPH
Napriek rastu príjmov sa schodok rozpočtu prehĺbil najmä v dôsledku vyšších výdavkov. Tie dosiahli ku koncu mája 12,52 miliardy eur a medziročne vzrástli o 636,6 milióna eur, teda o 5,4 percenta. Rast výdavkov tak prevýšil rast príjmov o viac než 260 miliónov eur.
Odhad deficitu pre tento rok podľa RRZ mierne klesol, napriek tomu môže byť cieľ rozpočtu prekročený
Najvýraznejším faktorom boli náklady na obsluhu štátneho dlhu. Výdavky na splácanie úrokov a financovanie dlhu vzrástli medziročne o 353,4 milióna eur, čo predstavuje nárast o 40,5 percenta. Len za prvých päť mesiacov roka štát na tento účel vynaložil viac ako 1,22 miliardy eur. Ide o najväčší jednotlivý príspevok k rastu výdavkov.
Výrazne vyššie boli aj výdavky spojené s Plánom obnovy a odolnosti. Tie sa medziročne zvýšili o 248,4 milióna eur, teda o 59,1 percenta. Ešte dynamickejšie rástli výdavky na DPH súvisiace s projektmi Plánu obnovy, ktoré sa zvýšili o viac ako 102 miliónov eur, respektíve o 372,6 percenta. Vyšší bol aj odvod Slovenska do rozpočtu Európskej únie, ktorý medziročne stúpol o 101,3 milióna eur na takmer pol miliardy eur.
Deficit rastie rýchlejšie než príjmy, štát prehlbuje mínus o pol miliardy
Rast zaznamenali aj výdavky financované z eurofondov, ktoré sa zvýšili o 48,8 milióna eur. Na druhej strane určitú úsporu priniesol nižší transfer do Sociálnej poisťovne. Ten medziročne klesol o 248,5 milióna eur, čo čiastočne zmiernilo tlak na celkové výdavky štátu.
