Uplynulý rok bol pre pandémiu výnimočný, zväčša však v negatívnom význame. Pokles slovenskej ekonomiku pre koronakrízu odhaduje predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók do 7 %. V rozhovore pre portál voFinanciách.sk hovorí aj o prognózach pre rok 2021, zadlženosti a tiež o segmentoch s potenciálom pre rast cien.
Ako z pohľadu slovenskej ekonomiky vnímate končiaci sa pandemický rok? S akým poklesom by mohla skončiť slovenská ekonomika?
Odchádzajúci rok je historicky výnimočný. Je neporovnateľný v poklese ekonomiky a aj v jeho rozsahu. Prvé symptómy sa začali objavovať už v roku 2019, pandémia bola len značne akcelerujúcim faktorom. Prepad síce nenaplnil očakávania zo začiatku tohto roka, no i tak pokles ekonomiky odhadujem v rozmedzí od 6,7 % do 7 %.
NBS očakáva miernejší pokles ekonomiky, nemal by presiahnuť 6 %
Čo očakávate v roku 2021?
V prípade optimistických rastových vízií pre rok 2021 vyzývam na opatrnosť. Dôvodom je odlišná štartovacia pozícia, kedy firmy do nového roka vstupujú skôr s negatívnymi očakávaniami, mnohé vyčerpali vnútorné rezervy a majú odložené splátky odvodov, daní, či úverov. Celková podnikateľská a spotrebiteľská nálada je na veľmi nízkom stupni. Očakávam, že sa pokles síce zastaví, no rast bude na nízkej úrovni.
Štát je ekonomicky tak zdravý, ako zdravé sú jeho firmy a domácnosti. Ako vnímate stav mikroekonomiky? Boli vládne opatrenia dostatočné?
Mikrosféra práve ako jediná vytvára materiálne a finančné zdroje pre riadne fungovanie štátu a sanovanie jeho politík v oblasti sociálnej vzdelávacej, zdravotníckej, infraštrukturálnej, obrannej či zahranično-politickej. Pomoc preto nemôžeme vnímať len ako pomoc konkrétnym firmám, ale aj ako nástroj udržania celospoločenských aktivít, zamestnanosti, ale aj cestu k efektívnemu reštartu ekonomiky ako celku.
Improvizácia a nesystémovosť krokov viedla k tomu, že sa v podnikateľskom sektore vytvorila negatívna nálada a súčasne sa na niektoré segmenty trhu úplne zabudlo. Je veľký rozdiel, či do obnovy a reštartu nastupuje ekonomika vysilená a zle naladená, alebo pripravená na zmenu. Ako najlepší príklad v tomto by nám malo slúžiť Nemecko.
Segmentom s potenciálom cenového rastu sú potraviny.
Deficit nášho rozpočtu sa odhaduje v budúcom roku na viac ako 7 % HDP, dlh by mohol presiahnuť hranicu 60 % HDP. Padne fetiš dlhovej brzdy? Na druhej strane, dá sa zadlžovať donekonečna?
Deficit narástol prakticky vo všetkých krajinách. Slovensko nie je žiadnou výnimkou a to sa týka aj dlhovej brzdy. Určite treba hospodáriť zodpovedne. Nekonečný rast deficitu a zadlženosti totiž nemôže nikto akceptovať, keďže takáto filozofia má väčšinou rýchly a predvídateľný koniec. No cez súčasnú dočasnú politiku zadlženosti vytvárame podmienky pre budúci rast, ktorý bude generovať aj budúce zdroje. Toto je racionálny prístup.
Zosilnejú v budúcom roku inflačné tlaky? Majú sa slovenské domácnosti pripraviť na rast cien?
Zosilnenie inflačných tlakov neočakávam, napokon inflácia sa už strednodobo drží na pomerne nízkej úrovni. Cenu peňazí sa vďaka politike Európskej centrálnej banky tiež už dlhšie obdobie darí udržiavať veľmi nízko. Zároveň stav nášho bankového sektora je veľmi zdravý. Segmentom s potenciálom cenového rastu sú potraviny.
Slovensko nevyrába lietadlá ani nemá letiská globálneho významu. Pandémia COVID-19 sa u nás preto asi najviac dotkla sektorov cestovného ruchu, hotelov a reštaurácií. Do akej miery sa zmení štruktúra slovenského priemyslu?
Krajiny vyrábajúce lietadlá a disponujúce veľkými, významnými letiskami utrpeli značne. Tu bude reštart veľmi zložitý a zrejme aj pomalší. Nás sa táto situácia dotýka viac v oblasti pasívneho cestovného ruchu. Sektor hotelov a reštaurácií bol postihnutý najmä nesprávnymi celoplošnými opatreniami prijatými vládou bez primeraných kompenzácií.
Práve tento sektor pôsobí celoplošne a má významnú úlohu z hľadiska zamestnanosti a regionálneho rozvoja. Slovenský priemysel prechádza reštrukturalizáciou a nevyhnutne potrebuje inovačné impulzy, na ktoré musia byť vytvorené aj dostatočné finančné zdroje a výskumno-vývojové kapacity.
Moody’s: Výhľad európskych bánk do budúceho roka je negatívny
Ako sa dajú čítať v čase koronakrízy varovania ministra dopravy Andreja Doležala, že štát takmer ignoruje modernizáciu železníc?
Železničná doprava je dlhodobo zanedbávaným sektorom ekonomiky. Mnohé politické kroky v minulosti znížili jej potenciál, modernizácia tratí alebo vozového parku je na mizernej úrovni. Apel ministra Doležala je preto oprávnený aj v kontexte pripravovaných euro-ázijských projektov, z ktorých pri súčasnom stave železníc máme veľkú šancu vypadnúť.
Plán obnovy by mal garantovať jednotlivým štátom Európskej únie miliardy eur. Farmári a potravinári z neho takmer vypadli. Hovoria, že na to, aby mohli konkurovať najmä západným firmám, musia investovať najmä do obnovy starých liniek. Ako vnímate túto strategickú iniciatívu?
Komplexný plán obnovy prakticky neexistuje. Rezorty, či koaličné strany, bez akejkoľvek koordinácie prezentujú zatiaľ len svoje predstavy. Musíme si uvedomiť, že má ísť o obnovu jednotlivých národných ekonomík v kontexte európskych priorít. Slovensko prešlo dlhým transformačným procesom, reformami a je plne medzinárodne integrovanou krajinou. Plán obnovy má teda vytvoriť štartovaciu pozíciu pre krajinu po pandémii a jej posun do kvalitatívne nových podmienok.
Myslím si, že 50% zdrojov by malo ísť do reštrukturalizácie ekonomiky, vedy, výskumu a vzdelávania, 25% by malo riešiť staré ekologické dlhy a regionálny rozvoj a 25% by malo ísť do zdravotníctva, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel musia byť plne integrované do plánu obnovy, keďže ide o strategické odvetvie ekonomiky a otázka základnej potravinovej bezpečnosti je z hľadiska globálnych procesov kľúčová.
Neočakávajme naivne úplný obrat americkej zahraničnej a ekonomickej politiky, tie sa do stavu pred Trumpom nevrátia.
Verejnosť pred Vianocami zachytila doťahovanie sa vládnych predstaviteľov o tom, kto a ako pomohol s novou investíciou koncernu Volkswagen. Nie sú takéto verejné diskusie kontraproduktívne? Zostane Slovensko ešte atraktívnou destináciou pre investície?
Politická kultúra a stabilita je jedným z dôležitých faktorov posudzovania kredibility krajiny. Slovensko má stále veľmi dobrý investičný potenciál, ktorý netreba neuváženými krokmi degradovať.
Vo väzbe skončili v tomto roku viacerí veľkí podnikatelia. Je to najmä z dôvodu výpovedí kajúcnikov…
Oblasť justície, súdov, prokuratúry, čiže výkonu súdnej moci je doma aj v zahraničí vnímaná veľmi kriticky a negatívne. Súčasná vláda si dala za cieľ napraviť jej reputáciu, čo je správne. Nesprávnym je však neštandardne zvolený spôsob, často pripomínajúci televíznu show za hlbokej noci. Naviac si nemyslím, že spravodlivosť sa nastoľuje cez udavačstvo tých, ktorí sa takto snažia zakryť vlastnú vinu a zodpovednosť.
V januári bude inaugurovaný nový prezident USA Joe Biden. Ako sa to odrazí na ekonomickej spolupráci EÚ a USA?
Budúca administratíva Joea Bidena už avizuje určité zmeny v medzinárodných vzťahoch. Nesporne významným krokom bude návrat k Parížskej klimatickej dohode. Neočakávajme naivne však úplný obrat americkej zahraničnej a ekonomickej politiky, tie sa do stavu pred Trumpom nevrátia.
USA majú svoje vlastné záujmy, ktoré nemusia byť plne v súlade ani so záujmami ich strategických partnerov. Očakávam ale zo strany USA vyššiu mieru predvídateľnosti. Amerika z terajších volieb vychádza vnútorne oslabená, pričom snaha o väčší vnútropolitický konsenzus bude veľkou témou nového prezidenta a jeho administratívy.
