Tradičný ženský čepiec dnes kúpite aj za 300 eur, kompletný tradičný odev sa môže pohybovať v stovkách či tisícoch eur, ale v očiach odborníkov má nevyčísliteľnú hodnotu.
Investícia do tradičného ľudového odevu nikdy nevyjde nazmar, tvrdí etnologička.
Nadácia Poštovej banky rozdelí 40 000 eur medzi jednotlivcov a skupiny na aktivity spojené s folklórom.
Cena starého ľudového odevu je čoraz vyššia, a to nie len kvôli jeho historickej hodnote. Zvyšuje ju aj skutočnosť, že takýto odev sa už dnes vyrobiť nedá. „Aj keby sme dodržali všetky postupy pri jeho tvorbe, aj keby sme sa dali na pestovanie ľanu, jeho spracovanie, spriadanie, tkanie, aj tak si dovolím tvrdiť, že by sme nedosiahli ten výsledok ako naši predkovia pred sto rokmi. Máme odlišné klimatické podmienky, inú bonitu pôdy, a teda aj vlastnosti rastlín budú odlišné ako pred sto rokmi,“ tvrdí etnologička Jana Mládek Rajniaková. „História a tradície nás od detstva formujú a mali by sme byť na ne hrdí. To platí aj o krojoch, ktoré naši predkovia ručne po nociach vyrábali a skrz ne tak vytvárali tzv. kroniku svojich životov. Aj pre to by sme folklór radi priblížili mladšej generácii, aby aj touto cestou mali možnosť spoznať svojich prarodičov a ich životné cesty,“ hovorí Lýdia Žáčková, hovorkyňa Poštovej banky.
Ceny tradičného ľudového odevu sú rôzne, môžu sa pohybovať v rozpätí od pár desiatok eur za jednu odevnú časť až po sumy v stovkách či tisícoch eur za celé odevné komplety. Okrem finančnej náročnosti zohráva úlohu aj čas, ktorý je potrebný na vyskladanie kompletného ľudového kroja. Mnohé dielčie časti sa veľmi ťažko zháňajú, ak vôbec ešte existujú. To, akú hodnotu majú naše kroje môžeme, paradoxne, vidieť na zahraničných eshopoch, kde sa ceny pohybujú v stovkách eur za slovenský kroj. „Doposiaľ najvyššie nacenený ženský odevný komplet, ktorý som nedávno videla na Slovensku, bol vydražený za vyše 500 eur. Bol to ženský odev z Horného Tisovníka, z dediny, ktorá dnes už neexistuje na mape. Určite však existujú aj drahšie ľudové odevy,“ zamýšľa sa etnologička. „Tradičný kroj určite nestratí na hodnote. Priam naopak. Investícia do kroja je ako investícia do umenia,“ hovorí Lýdia Žáčková.
Cennými a pomerne vysoko hodnotenými časťami bývajú odevy z modrotlače. Je tomu tak preto, lebo približne v 50. rokoch 20. storočia prestali pracovať modrotlačiarske dielne a výroba modrotlače takmer zanikla. „Za cenné by som považovala aj tie časti odevu, ktoré boli vyšívané striebornými a zlatými niťami,“ dodáva etnologička
Kroje na Slovensku dnes šijú súkromné dielne a zruční jednotlivci. Pri kúpe nových, teda ušitých v súčasnosti, treba rátať s cenou minimálne s dvomi nulami. „Folklór a zachovávanie našich tradícií je dôležitá, ale aj finančne náročná činnosť. Nadácia Poštovej banky preto otvorila grant Nápad pre folklór. Rada by tak finančne ocenila tie najlepšie nápady, ktoré sa zaoberajú kultúrnym dedičstvom, jeho výskumom, zachovávaním, propagáciou a prezentáciou v tradičnej alebo modernej forme. Z grantu rozdáme 40 000 eur, jeden nápad má šancu získať až 3 000 eur,“ upresňuje hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.
O grant môžu požiadať obce, základné školy, folklórne a spevácke súbory, ako aj jednotlivci a skupiny, ktoré podporujú tradičnú slovenskú činnosť. Financie majú smerovať na tvorbu umeleckej činnosti, nákup a vylepšenie odevov, krojov, v ktorých vystupujú, na obnovu historických dreveníc, fujár alebo iných slovenských hudobných nástrojov a na mnohé iné nápady, ktoré sa spájajú s tradíciami a históriou Slovenska. Žiadosti o grant bude možné podať cez elektronický systém Egrant: https://egrant.sk/. Odborným garantom pri výbere grantových programov bude Katedra etnológie a folkloristiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Viac informácií je uvedených na webe www.napadprefolklor.sk
