Predstavitelia euroskupiny sa na rokovaní v Bratislave okrem Grécka venovali hospodárskemu vývoju v eurozóne.
Grécko bude musieť v najbližších týždňoch pridať v zavádzaní opatrení, na ktorých sa dohodlo so svojimi veriteľmi. Z 15 dohodnutých oblastí sú zatiaľ naplnené dve. A hoci sa podľa eurokomisára pre hospodárske a finančné záležitosti Pierra Moscoviciho ostatné postupne plnia, grécke úrady sú v časovom sklze. Problematické sú najmä oblasť privatizácie a reformy energetického trhu. Ich naplnenie je pritom podmienkou pre naštartovanie druhej revízie a vyplatenia zostávajúcich peňazí z druhej tranže pomoci Aténam.
Grécko pridalo
„V ideálnom svete by bola táto práca už ďalej,“ komentoval meškanie Grécka s dohodnutými opatreniami po piatkovom rokovaní euroskupiny v Bratislave eurokomisár Moscovici. Zároveň však uviedol, že za posledné dni sa práce na dosiahnutie dohodnutých míľnikov zo strany gréckych úradov zintenzívnili. „Zhodli sme sa, že ak budú naplnené v nasledujúcich týždňoch, nebude to mať dôsledok na ďalší postup programu,“ dodal Moscovici. Ukončenie implementácie dohodnutých opatrení by pritom podľa neho uľahčilo diskusiu o ďalšom procese, ktorá má začať v októbri.
Šéf euroskupiny Jeroen Dijsselbloem po piatkovom bratislavskom rokovaní skonštatoval, že grécka strana potvrdila záväzok opatrenia dohodnuté v júni tohto roku v stanovenom termíne dodržať. Ak by sa im to podarilo, mohlo by to podľa neho urýchliť aj začatie druhej revízie. „Nemali by sme strácať čas, to načasovanie, na ktorom sme sa dohodli v máji, tam treba dosiahnuť pokrok. Vyzvali sme vládu, aby urýchlila implementáciu opatrení,“ povedal na tlačovej konferencii.
ECB vidí v ekonomickom vývoji aj riziká
Predstavitelia euroskupiny sa na piatkovom rokovaní v Bratislave okrem situácie v Grécku venovali tiež hospodárskemu vývoju v eurozóne, či revíziám rozpočtových výdavkov. Prezident euroskupiny Jeroen Dijsselbloem na margo stavu ekonomiky eurozóny vyhlásil, že napriek často negatívnym správam objavujúcich sa v médiách považuje obnovu hospodárstva za napredujúcu. Potvrdil to aj člen výkonného výboru Európskej centrálnej banky Benoit Coeuré, podľa ktorého bude hospodárstvo eurozóny v nasledujúcich rokoch rásť síce mierne, ale stabilne nad úrovňou 1,5 %, hoci centrálna banka vníma aj negatívne riziká, ktoré by vývoj hospodárstva mohli v budúcnosti ovplyvniť.
V súvislosti s revíziami rozpočtových výdavkov sa euroskupina zhodla na základných princípoch, ktoré by pri ich zavádzaní v jednotlivých krajinách mali byť rešpektované. Systém revízií by mal mať v jednotlivých krajinách silnú a udržateľnú politickú podporu na vysokej úrovni, zameraný by mal byť na efektívnosť výdavkov v jednotlivých oblastiach, jeho výsledky by mali byť monitorované a komunikované verejnosti. Revízie výdavkov by zároveň mali byť v súlade s tvorbou samotného rozpočtu. „Môže to uvoľniť fiškálny priestor na ďalšiu fiškálnu konsolidáciu alebo financovanie iných kľúčových investícií. Kvalita verejných výdavkov je v dnešných časoch dôležitejšia ako kvantita,“ dodal na margo výdavkových revízií Moscovici.
