G20 sa zhodlo na zavedení celosvetovej minimálnej dane pre firmy, tzv. Dvojpiliérové riešenie adresované daňovým výzvam digitalizácie ekonomiky, navrhované OECD.
Do prelomového dealu sa zapojilo 136 krajín zo 140 členov OECD a G20, ktorí tvoria 90 percent globálneho HDP. Výsledkom bude ročne 150 miliárd dolárov zaplatených na daniach od 100 najväčších a najziskovejších nadnárodných korporácií, do krajín na celom svete.
Zaujímavosťou je, že sa do dohody zapojili aj daňové raje ako Írsko, Luxemburg, Monako, či Panama a Seychely. Naopak podpis Cyprusu na dohode nenájdete, preto je možné, že do stredomorskej destinácie budú migrovať offshoreové investície nadnárodných spoločností.
Slovenska sa minimálna sadzba zatiaľ nijako nedotkne, pretože je v krajine zavedená 21-percentná korporátna daň, ktorá je najvyššia v rámci V4 a v strednej Európe sme druhí za Rakúskom s 25 percentami. Naopak najnižšiu korporátnu daň má Maďarsko, len deväť percent, čo sa od roku 2023, kedy vstúpi do platnosti globálna minimálna daň, zmení.
Pre Slovensko by zavedenie týchto opatrení malo byť prínosom. Naša krajina je životne závislá na exporte, ktorého veľkú časť tvoria priame zahraničné investície. V dobrom aj v zlom, zahraničné korporácie doslova živia našu ekonomiku.
Problém je v tom, že od začiatku nového milénia, kedy sme vo svete mali image stredoeurópskeho tigra sa pre konkurencieschopnosť Slovenska pritiahnuť zahraničné firmy, neurobilo veľa a aj napriek flexibilite našich vlád dojednať individuálne podmienky pre zahraničných investorov, je 21-percentná daň privysoká.
A tak sa zahraničné spoločnosti radšej obzerajú po investíciách v Maďarsku (9 percent), Srbsku (15 percent), Rumunsku (16 percent), či Bulharsku (10 percent), ktoré medzi sebou momentálne súperia v atraktívnosti pre zahraničných investorov.
Vysoké zdanenie zahraničných korporácií vo veľkej miere vyvážajúcich zisk z krajiny, by sa dalo chápať ako snaha o získanie čo najvyššej pridanej hodnoty zo záplavy zahraničných investícií na Slovensku.
Ale tie sa ku nám už nehrnú a podpisy nových investícií sú skôr raritou a správy o nich prehlušujú domáci podnikatelia, ktorí musia fungovať v rovnakých podmienkach ako multimiliardové nadnárodné korporácie, ktoré však tiež posledných rokoch prehodnocujú svoje zotrvanie na Slovensku.
Prirovnávať sa v tomto bode k Rakúsku s najvyššou korporátnou daňou v regióne je tiež scestné, keďže pomer rakúskeho zahraničného obchodu k HDP je niekde na úrovni 107,7 percent (export 56 percent), kdežto zahraničný obchod Slovenska ako dvanástej najotvorenejšej ekonomiky na svete tvorí pomerne až 170 percent nášho HDP (okolo 90 percent export).
Preto medzi podmienkami pre zlepšenie podnikateľského prostredia musí byť aj reforma daňového systému, pri ktorej by možným riešením mohla byť progresívna daň s jasne nastaveným stropom, ktorý neodstraší PZI a zároveň privysoké dane nebudú drancovať pokladnice malých a stredných podnikateľov.
Práve minimálna korporátna daň by mohla pomôcť Slovensku prehodnotiť svoje nástroje na priťahovanie PZI, daňový systém pre podnikateľov a následne tak aj obnoviť povesť „Tatranského tigra“, za ktorého ekonomickým rastom sa naprieč Slovenskom nesie všeobecný sentiment.
Autor je hlavným analytikom Rady slovenských exportérov
