Vo štvrtok bude zasadať Európska centrálna banka (ECB). Prezidentka banky Christine Lagardeová po poslednom zasadnutí uviedla, že kľúčové úrokové sadzby ECB už dosiahli úroveň, ktorá pri dostatočne dlhom zachovaní podstatným spôsobom prispeje k včasnému návratu inflácie na cieľovú úroveň.
Dvere si nechávajú otvorené
Čo sa dá podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša chápať ako naznačenie, že ECB už neplánuje sadzby ďalej zvyšovať. Na druhej strane si rada guvernérov ponechala dvere čiastočne otvorené. Podľa očakávania sa bude aj naďalej riadiť prichádzajúcimi dátami a hodnotením budúcich inflačných výhľadov.
Prudký rast úrokových sadzieb podľa analytika svoj potenciál nateraz naplnil
„V tejto chvíli počítame s tým, že ECB svoje sadzby na najbližšom zasadnutí nezvýši,“ skonštatoval Kočiš.
Čokoľvek iné ako ponechanie základných úrokových sadzieb na nezmenenej úrovni po desiatich zvýšeniach v sérii, ktoré depozitnú sadzbu posunuli na historické maximum 4 %, by bolo podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa prekvapením.
Vrchol bol už v septembri
„Dokonca si myslíme, že je vysoká pravdepodobnosť, že vrchol zvyšovania sadzieb ECB bol už v septembri,“ povedal pre SITA Pánis.
Predpokladá, že ECB si na tlačovej konferencii zrejme ponechá otvorené dvere pre možné dodatočné zvýšenie sadzieb, keďže inflačné riziká sú orientované smerom nahor, najmä vzhľadom na ostatné vyššie ceny ropy a relatívne robustné trhy práce, ktoré by mohli skomplikovať návrat k inflačnému cieľu.
Dlh Slovenska v posledných rokoch zdražel a môže zdražieť ešte viac. Prečo sme vnímaní ako rizikovejšia krajina?
Existuje podľa Pánisa určitá šanca na to, že ECB by predsa len pred koncom roka v decembri mohla doručiť finálne zvýšenie. V decembri bude mať k dispozícii novú ekonomickú prognózu.
Zvyšovanie môže byť chybou
„A bankári vo Frankfurte by mohli úzkostlivo vybrať ochranu svojej pošramotenej reputácie pred prílišným nepriškrcovaním ekonomického rastu. To by však mohlo, tak ako v minulosti, znamenať ďalšiu hrubú menovopolitickú chybu, ako urobila ECB v rokoch 2008 a 2011, keď sprísňovala menovú politiku pri prichádzajúcej recesii,“ skonštatoval analytik.
Úrokové sadzby Európskej centrálnej banky sú na rekordnej úrovni, podľa rakúskeho guvernéra by ich mohla ešte zvýšiť
Dlhopisové výnosy Slovenska sa pohybujú na najvyšších úrovniach od roku 2012, pričom len od konca prázdnin narástli rádovo o 50 bázických bodov. Hoci je možné, že dosahujú vrchol, výrazný pokles nemusí podľa analytika nastať. Špeciálne v časoch kvantitatívneho sprísňovania a teda redukcie bilancií centrálnych bánk. Ich ďalší vývoj pritom môže výrazne ovplyvniť aj postoj novej vlády k fiškálnej konsolidácii.
„To znamená, že bez ohľadu na to, čo urobí ECB, bude existovať tlak na zvyšovanie úrokov na hypotékach, ktoré sa pri dlhších splatnostiach môžu blížiť k piatim percentám. Na druhej strane, banky budú mať priestor aj pre zvyšovanie depozitných sadzieb,“ uzavrel Pánis.
