Ekonomiku brzdí konflikt na Blízkom východe, MMF zhoršil prognózu pre Slovensko

V porovnaní s minulým rokom ide o spomalenie a zároveň o mierne zhoršenie očakávaní oproti januárovej prognóze.
Peniaze, slovenská ekonomika
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.
Upútavka: Energetika už nie je len o cene. Firmy môžu prichádzať o tisíce eur, aj keď majú lacného dodávateľa
Zdroj: SITA

Napätie na Blízkom východe začína čoraz citeľnejšie doliehať na globálnu ekonomiku a mení aj výhľady pre Slovensko. Najnovšia prognóza Medzinárodného menového fondu (MMF), na ktorú upozorňuje analytik Inštitútu finančnej politiky (IFP) Richard Kubas, počíta s tým, že svetová ekonomika tento rok porastie tempom 3,1 percenta.

Negatívne dôsledky

V porovnaní s minulým rokom ide o spomalenie a zároveň o mierne zhoršenie očakávaní oproti januárovej prognóze. Dôvodom je najmä konflikt na Blízkom východe, ktorý tlačí nahor ceny energií a hnojív a zvyšuje neistotu v globálnom hospodárstve.

Negatívne dôsledky konfliktu sa najviac prejavujú v rozvíjajúcich sa krajinách, ktorým MMF znížil odhad rastu o 0,3 percentuálneho bodu. Naopak, vyspelé ekonomiky si držia relatívne stabilnejší výhľad, hoci aj tie čelia novým rizikám. Spojené štáty by mali podľa prognózy rásť tempom 2,3 percenta, čím si udržia pozíciu najrýchlejšie rastúcej ekonomiky skupiny G7.

Energetická sebestačnosť

Ich výhodou je energetická sebestačnosť, ktorá tlmí dopady rastúcich cien komodít. Situáciu navyše podporujú doznievajúce efekty uvoľnenej menovej a fiškálnej politiky.

Oveľa zraniteľnejšia je eurozóna, ktorá je na dovoz energií výrazne odkázaná. Aj preto MMF znížil jej rastový výhľad na 1,1 percenta v tomto roku a 1,2 percenta v budúcom. Výraznejší zásah pocíti najmä Nemecko, ktorého energeticky náročný priemysel je citlivý na výkyvy cien energií. „Konflikt na Blízkom východe zvyšuje ceny energií a hnojív a jeho negatívne dôsledky sa týkajú najmä rozvíjajúcich sa krajín,“ upozorňuje analytik IFP Richard Kubas.

Najvýraznejšiu revíziu však zaznamenalo Slovensko. Podľa MMF by mala slovenská ekonomika v tomto roku rásť len o 0,6 percenta a v budúcom o 1,6 percenta. Oproti predchádzajúcim odhadom ide o výrazné zníženie, a to o viac ako jeden percentuálny bod.

Zhoršené externé prostredie,

Dôvodom nie je len zhoršené externé prostredie, ale aj úprava predpokladov v oblasti verejných financií. Fond totiž v predchádzajúcej prognóze nezohľadnil pokračujúce ozdravovanie verejných rozpočtov, čo viedlo k prehodnoteniu očakávaní.

Do vývoja navyše vstupujú aj ďalšie geopolitické a obchodné riziká, vrátane napätia v globálnom obchode. Ekonomický výhľad je preto výrazne podmienený tým, ako sa bude konflikt na Blízkom východe vyvíjať. MMF pracuje s viacerými scenármi. V základnom počíta s relatívne rýchlym upokojením situácie, pri ktorom by globálny rast dosiahol spomínaných 3,1 percenta a inflácia by sa pohybovala na úrovni 4,4 percenta.

Pesimistickejšie scenáre už počítajú s výrazným zdražením ropy. Ak by jej cena vystúpila na približne 100 dolárov za barel, globálny rast by spomalil na 2,5 percenta a inflácia by vzrástla na 5,4 percenta. V krajnom prípade, pri cene ropy okolo 110 dolárov za barel, by rast svetovej ekonomiky klesol pod dve percentá a inflácia by sa priblížila k šiestim percentám. Takýto vývoj by podľa MMF už hraničil s globálnou recesiou.

Viac k osobe: Richard Kubas
Firmy a inštitúcie: MMF Medzinárodný menový fond