Rýchly rast výdavkov na obranu predstavuje riziko pre ekonomiku v strednodobom horizonte, pretože tieto výdavky sú financované najmä z rastúcich rozpočtových deficitov. Vo svojej najnovšej správe to uviedol Medzinárodný menový fond.
Niektoré krajiny zvýšili výdavky na obranu po tom, čo Rusko v roku 2022 začalo rozsiahlu vojnu proti Ukrajine, ako aj po tom, čo americký prezident Donald Trump vyvinul tlak na spojencov v NATO, aby zvýšili výdavky na obranu na 5 % HDP.
Investície do obrany treba vedieť ľuďom vysvetliť, štát v tom však podľa politologičky zlyháva. Kde vidí kľúčový problém?
EÚ konkrétne spustila program SAFE (Security Action for Europe), ktorý je súčasťou rozsiahleho obranného plánu EÚ v hodnote 800 miliárd eur. Tento nástroj poskytuje členským štátom dlhodobé úvery za konkurencieschopné sadzby na spoločné nákupy kritického obranného vybavenia. Do konca augusta 2025 bol obranný fond SAFE vo výške 150 miliárd eur plne „rozdelený“ medzi 19 krajín EÚ.
MMF poznamenal, že zvyšovanie obranných zdrojov zvyčajne stimuluje hospodársku aktivitu v krátkodobom horizonte, ale zvyšuje verejný dlh.
Generál Pavel Macko: Ako krajina sme parazit, ale stále si držíme časť dôvery
Ekonómovia vo svojej štúdii zistili, že počas typického boomu obrany, ktorý trvá viac ako dva a pol roka, sú približne dve tretiny výdavkov financované z pôžičiek. „Vojenský boom je obzvlášť nákladný, verejný dlh sa zvýšil približne o 14 percentuálnych bodov HDP a sociálne výdavky v reálnom vyjadrení klesajú,“ uvádza sa v správe MMF.
