Slovenské verejné financie sa v úvode tohto roka už ďalej nezhoršovali, no fiškálny konsolidačný balíček zatiaľ neviedol k zásadnému zníženiu deficitu.
„Kvartálny deficit síce v porovnaní so záverom minulého roka výrazne klesol, avšak tento pokles bol skôr len výsledkom bežnej sezónnej fluktuácie. Dvanásťmesačný kumulovaný deficit verejných financií klesol len marginálne, naďalej ostával blízko 5 % HDP a patril k najvyšším v rámci eurozóny i EÚ,“ uviedol analytik UniCredit BankĽubomír Koršňák.
Príjmy boli rozpustené vo vyšších výdavkoch
Vyšší deficit v eurozóne aktuálne vykazujú len Francúzsko a Rakúsko, v EÚ ešte Rumunsko a Poľsko. Vyššie príjmy rozpočtu, ktoré priniesol konsolidačný balíček, boli z časti rozpustené vo vyšších výdavkoch, čo tlmilo pozitívny efekt vyššieho daňového zaťaženia.
Slovenská ekonomika čelí stagnácii produktivity, rastúcej chudobe a regionálnym rozdielom
Štátny rozpočet zatiaľ nemohol podľa analytika počítať s príjmami z novej dane z finančných transakcií, ktorá začne rozpočet podporovať až od druhého kvartálu.
Deficit sa v EÚ mierne zlepšil
V EÚ sa deficit verejných financií v úvode roka mierne zlepšil a po druhýkrát od pandémie klesol pod maastrichtskú úroveň 3 % HDP. Slovensko však aj po štatistickom očistení vykázalo deficit len jemne pod touto hranicou, a to 2,9 % HDP, pričom 12-mesačný schodok ostáva nad 5 % HDP.
Fiškálna konsolidácia sa prejavila na vyšších príjmoch rozpočtu, tie sa medziročne zvýšili o takmer 2 % HDP, no výdavky rástli o 1,1 % HDP. V daňových príjmoch sa prejavili najmä vyššie príjmy z DPH a spotrebných daní.
Ďalší konsolidačný balík
Aj po započítaní príjmov z novej dane z finančných transakcií sa podľa Koršňáka očakáva, že deficit verejných financií tento rok ostane blízko úrovne 5 % HDP.
Slovensku bez nových konsolidačných opatrení hrozí rapídny rast deficitu aj dlhu, varuje rozpočtová rada
Vláda bude musieť podľa jeho slov pripraviť ďalší konsolidačný balík, pričom stlačenie deficitu pod maastrichtské 3 % HDP posunula na rok 2028. Súčasná koalícia sa bude snažiť zachovať väčšinu štedrých sociálnych výdavkov, vrátane 13. dôchodkov a dotácií cien energií, ktoré by sa mohli zmeniť na adresnejšie formy.
Verejný dlh Slovenska
Vysoké deficity sa prejavujú aj na verejnom dlhu Slovenska, ktorý v prvom štvrťroku 2025 dosiahol historické maximum 62,8 % HDP. Medziročne narástol podľa analytika o 2,8 % HDP, pričom čistý dlh už dosiahol najvyššiu úroveň dlhovej brzdy, a to 52 % HDP. Domáca dlhová brzda sa reaktivuje koncom novembra, čo bude pre vládu znamenať povinnosť pripraviť vyrovnaný rozpočet.
V porovnaní s inými krajinami EÚ však slovenský dlh podľa Koršňáka stále nepatrí k najvyšším, no rastie rýchlejšie ako priemer regiónu. Najvyšší verejný dlh v EÚ má Grécko, a to 153 % HDP. V regióne strednej a východnej Európy vedie Maďarsko s dlhom 75 % HDP. Najnižší dlh majú Bulharsko a Estónsko, teda 24 % HDP.
