Nežnú revolúciu z roku 1989 si každoročne pripomíname práve v novembrových dňoch. Pre Slovákov priniesla výrazné zmeny v spotrebe či nakupovaní. Výrazné zmeny podľa analytičky Wood & Company Evy Sadovskej nastali aj vo svete financií a investícií.
Československo bolo pred revolúciou hotovostnou ekonomikou. Ľudia dostávali mzdy a platili účty v hotovosti. Výnimkou boli azda iba sporožírové účty, ktoré neskôr slúžili ako nástroj bezhotovostného platenia, ako napríklad inkasa, nájomného, poplatkov za telefón či poistného. Spomedzi sporiacich produktov boli populárnymi vkladné knižky, na ktoré si ľudia odkladali a sporili peniaze a takto si vytvárali finančnú rezervu.
Bežné účty ako nevyhnutná súčasť
V súčasnosti panuje v našej ekonomike už bezhotovostný platobný styk.
Vložiť peniaze na účet môžete aj cez vkladomaty, no nemajú ich všetky banky
„Bežné účty sa stali nevyhnutnou súčasťou našich životov. Dostávame na ne výplatu, platíme z nich už takmer za všetko prostredníctvom platobných kariet, využívame elektronické bankovníctvo a keď potrebujeme hotovosť, vyberáme si ju prostredníctvom bankomatov,“ konštatuje Sadovská.
Pokroku pomohli aj smartfóny
Veľký pokrok v správe našich financií priniesli podľa nej aj smartfóny. Neporovnateľne pestrejšie je aj portfólio sporiacich produktov. Trh ponúka termínované vklady, sporiace účty, stavebné sporenie, či investičné životné poistenie.
Deti na Slovensku využívajú smartfóny, väčšina však nemá skúsenosti s digitálnym platením
O investovaní, tak ako ho poznáme dnes, nemohla byť pred revolúciou podľa Sadovskej ani reč. Slováci v súčasnosti majú podľa nej pestrú škálu investičných príležitostí ako zhodnotiť svoje finančné prostriedky.
Vlastný účet v banke je pre deti vhodný od druhého stupňa základnej školy, tvrdia odborníci
„Faktom ale je, že Slováci naďalej držia zbytočne veľké množstvo peňazí na vkladových produktoch, a to až 60 %, a v investovaní sa tak vyspelejším ekonomikám EÚ pozeráme doslova na chrbát,“ poznamenala analytička.
Zmenil sa aj trh s nehnuteľnosťami
Zaujímavou oblasťou sú podľa Sadovskej byty a ich cenový vývoj. Do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zdarma alebo stáli 20 až 40-tisíc korún československých. V súčasnosti je už čakanie v poradovníkoch minulosťou. Za posledné desaťročia vznikol štandardný trh s bývaním a záujemcovia si môžu vyberať z podstatne širšej ponuky.
Inflácia by mohla klesnúť podľa analytika blízko šiestich percent, dôležité bude sledovať ďalší vývoj cien energií
Ceny bytov však vzrástli podľa analytičky niekoľkonásobne na desiatky až stovky tisíc eur. Dnes tak na kúpu nehnuteľnosti musíme pracovať oveľa dlhšie ako pred revolúciou.
Bratislavčanom o vyše tretinu stúpnu dane z nehnuteľnosti. Zvyšovanie sa dotkne aj iných poplatkov
„Kým v roku 1989 jeden štvorcový meter vychádzal na päť dní strávených v práci, tak v súčasnosti je to osemnásobne viac, teda vyše 40 dní. Bez hypotéky či úveru na bývanie sa dnes mnohé slovenské domácnosti pri kúpe nehnuteľnosti nezaobídu,“ dodala analytička.
