Zahraniční pracovníci sú pre firmy čoraz dôležitejší.
Firmy na Slovensku zvyknú dopĺňať chýbajúcich zamestnancov pracovníkmi zo zahraničia. Pri štátnych príslušníkoch tretích krajín sa však nábor nekončí podpisom zmluvy či vybavením pobytu. O tom, či vo firme zostanú a stanú sa stabilnou súčasťou tímu, rozhoduje najmä kvalita prípravy, adaptácie a každodennej podpory. V tom, akú podporu firmy poskytujú a ako ju vnímajú zahraniční pracovníci, sú však výrazné rozdiely. Ukázal to prieskum agentúr Grafton a Gi Group.
Nedostatok pracovníkov sa na Slovensku prejavuje najmä vo výrobe, logistike, potravinárstve či stavebníctve. Firmám chýbajú operátori výroby, skladníci, zvárači, vodiči vysokozdvižných vozíkov, CNC operátori aj montážni pracovníci. Pri viacerých profesiách už pritom podľa odborníkov nie je hlavným problémom výška mzdy, ale samotná dostupnosť vhodných uchádzačov. Aj preto naberá zahraničných pracovníkov čoraz viac firiem. Podľa prieskumu k tomuto kroku pristúpilo 53 % zamestnávateľov na Slovensku a skúsenosť s kolegami inej národnosti má až 83 % zamestnancov.
Nábor pracovníkov zo zahraničia si vyžaduje dôkladnú prípravu
„Hoci ide o efektívny spôsob zabezpečenia potrebnej pracovnej sily, celý proces je časovo aj legislatívne náročný. Pri občanoch tretích krajín sa totiž k štandardným pracovnoprávnym povinnostiam pridávajú aj pravidlá pobytu a zamestnávania cudzincov, komunikácia s úradmi a viaceré oznamovacie povinnosti. Práve preto je pomerne často využívanou možnosťou dočasné pridelenie. Pracovník je v takom prípade zamestnancom agentúry dočasného zamestnávania, no prácu vykonáva u takzvaného užívateľského zamestnávateľa a podľa jeho pokynov,“ skonštatovali odborníci z personálnej oblasti.
Firmy prežili sedem turbulentných rokov, v súboji o zisky však lepšie obstáli tie domáce pred zahraničnými
Úloha personálnej agentúry sa pritom začína ešte pred vyhľadaním kandidátov. Mala by s firmou presne pomenovať počet ľudí, profesie, kvalifikáciu, potrebnú jazykovú úroveň aj reálny termín nástupu. Následne vyberá vhodný náborový trh, preveruje skúsenosti, odborné zručnosti, dokumenty aj motiváciu uchádzačov pracovať aj dlhodobo žiť na Slovensku.
Dôležitá je aj transparentná komunikácia smerom k uchádzačom. Ako pripomenuli personálni odborníci, agentúra by mala kandidáta ešte pred príchodom oboznámiť, akú prácu bude vykonávať, koľko zarobí, kde bude bývať, ako sa dostane na pracovisko a čo od neho firma očakáva.
Kľúčová je adaptácia po príchode na Slovensko
„Kvalitná agentúra nemá byť iba dodávateľom určitého počtu ľudí. Koordinuje celý proces a preberá významnú časť zodpovednosti – od výberu kandidátov a správne nastavenej dokumentácie až po ich príchod, adaptáciu a podporu počas zamestnania,“ uviedla manažérka personálnej agentúry Grafton a Gi Group pre výrobné pozície Zuzana Palášthy.
Republiková únia zamestnávateľov pre nečinnosť vlády varuje pred stratou miest a nižšími mzdami
Komplexná starostlivosť o zahraničného pracovníka by mala zahŕňať organizáciu príchodu, bezpečné a dostupné ubytovanie, podporu pri doprave na pracovisko, vstupné školenia, tlmočenie, pomoc pri orientácii či vybavení lekárskej prehliadky, bankového účtu alebo administratívy.
Agentúra rieši aj zmeny pobytu, komunikáciu s úradmi či individuálne životné situácie zamestnancov. „Prvé týždne na novom pôsobisku sú rozhodujúce. Zamestnanec potrebuje vedieť nielen to, čo má robiť na pracovisku, ale aj kde bude bývať, ako sa dostane do práce a na koho sa môže obrátiť, keď vznikne problém. Práve koordinátor hovoriaci jeho jazykom často rozhoduje o tom, či sa situácia včas vyrieši, alebo vyústi do odchodu,“ uviedla Palášthy.
Firmy a zamestnanci vnímajú podporu rozdielne
Prieskum ukázal, že firmy deklarujú podporu pre zahraničných pracovníkov častejšie, než ju vnímajú zamestnanci. Najčastejšou podporou pre pracovníkov z cudziny je podľa firiem zaškolenie kolegami priamo v prevádzke, ktoré uviedlo 74 % zamestnávateľov. Dostatočné zaškolenie a podporu integrácie na pracovisku deklarovalo zhodne 47 %, pomoc s ubytovaním 34 % a so zabezpečením dopravy 21 %.
Mzda nie je o dobrom srdci zamestnávateľa. Kto v skutočnosti určuje, koľko zarábame?
Samotní zamestnanci to však vnímajú inak. Dostatočné zaškolenie zaznamenalo 41 % ľudí a zaškolenie kolegami samotní kolegovia nezaregistrovali vôbec. Pomoc s ubytovaním podľa prieskumu vnímalo 22 % a podporu pri integrácii 36 % pracovníkov.
Rozdiely podľa odborníčky nemusia znamenať, že deklarovaná podpora neexistuje. Ukazuje to však, že opatrenia nestačí zabezpečiť iba formálne, ale musia byť dostupné, zrozumiteľné a pre pracovníkov viditeľné. „Firma môže mať proces nastavený na papieri, no rozhoduje reálna skúsenosť človeka. Ak napríklad nevie, kto mu pomôže, alebo sa k pomoci nevie dostať pre jazykovú bariéru, z jeho pohľadu podpora nefunguje,“ priblížila.
