Inflácia má svoj vrchol už za sebou a analytici očakávajú, že aj v ďalších mesiacoch budeme svedkami ďalšieho spomaľovania tempa zdražovania v krajine.
Októbrová inflácia spomalila na 7,1 %. Ide tak o najnižšiu úroveň inflácie od začiatku roka 2022. Medziročná štruktúra sa podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka nemení, najvýznamnejším prispievateľom sú potraviny a energie.
Miera inflácie by mohla ešte poklesnúť
„Postupné vyklesávanie medziročnej inflácie tak pokračovalo aj v októbri, keď sme oproti vrcholu z februára tohto roka stratili už viac než osem percentuálnych bodov,“ poznamenal analytik. Stojí za tým podľa neho najmä bázický efekt.
Čiže výrazný rast cenovej hladiny v uplynulom roku, voči ktorej sa porovnávame, spolu s citeľným oslabnutím inflačných tlakov. „Ku koncu roka by miera inflácie mohla poklesnúť až blízko úrovne šiestich percent,“ myslí si Horňák.
Údaje k rastu ekonomiky naplnili očakávania analytikov, pomohol výrazný prebytok zahraničného obchodu aj eurofondy
V priemere by podľa prepočtov UniCredit Bank mala inflácia tento rok dosiahnuť 10,7 % a v závere roka by sa mohla pohybovať tesne nad 6 %.
„Budúci rok by sa potom mala hýbať na úrovni okolo 4-5 %,“ uvádza analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Kľúčové pre rast cien budúci rok budú podľa neho opäť rozhodnutia o regulovaných cenách energií na bývanie.
Rast cien energií
„Predpokladáme pritom, že k plnému premietnutiu trhových cien energií do cien plynu, tepla a elektriny pre slovenské domácnosti nepríde ani v budúcom roku a štát rast cien týchto položiek bude opäť čiastočne tlmiť,“ doplnil Koršňák.
Slovenská sporiteľňa ráta s rastom cien energií zhruba na úrovni 15 %, keďže zásahy do cenotvorby sú finančne veľmi nákladné.
Opatrení na stabilizáciu verejných financií bude oveľa viac, podľa Kamenického je potrebná ráznejšia konsolidácia
Okrem toho bude dôležité podľa Horňáka sledovať ďalší vývoj cien na energetických trhoch, ako aj vývoj miezd, ktoré ako významná položka nákladov budú ovplyvňovať tvorbu cien vo firmách v budúcom roku. „Priemerná miera inflácie by podľa našich odhadov mohla v roku 2024 dosiahnuť 5,5 %,“ uviedol Horňák.
Valcuje úroky už siedmy rok po sebe
Vysoká úroveň inflácie nie je podľa analytičky Wood & Company Evy Sadovskej dobrou správou pre naše peňaženky. Nielenže oslabuje reálny rast platov, ale znehodnocuje aj úspory obyvateľov na účtoch v bankách.
Slovenky investujú pravidelne a najčastejšie do podielových fondov, stále však zaostávajú za mužskou populáciou
„Inflácia valcuje úroky na bankových vkladoch už siedmy rok po sebe. Jednou z možností, ako sa z dlhodobého hľadiska dá popasovať s infláciou, je investovať,“ radí Sadovská.
V tomto roku očakáva, že nominálny rast platov by mohol byť obdobný, hoci skôr o niečo nižší ako inflácia. „Čiže aj v tomto roku Slováci zarobia reálne menej ako vlani, ale pokles bude miernejší,“ dodala analytička.
