Na dôchodok nemá nárok každý a na jeho výpočet vplýva viacero faktorov

Od čoho závisí samotná suma starobného dôchodku?…
dôchodkyňa
Foto: ilustračné, Getty Images.
Upútavka: Efekt nablýskanej reklamy: Ako odhaliť marketingového dodávateľa, ktorý veľa sľubuje a málo doručuje?
Zdroj: SITA

Na získanie nároku na starobný dôchodok treba odpracovať minimálne 15 rokov. Pri minimálnom počte odpracovaných rokov bude pravdepodobne nízka aj suma dôchodku. Tá však závisí aj od výšky zarábanej hrubej mzdy i od toho, či si poistenec sporí v druhom pilieri.

Ako vysvetľuje Sociálna poisťovňa na svojej stránke, systém sociálneho poistenia vychádza z princípu zásluhovosti, individuálnej zodpovednosti a osobnej participácie poistenca.

Odhady svojich budúcich dôchodkov dostali poistenci v tomto roku po prvý raz aj v dôchodkových prognózach, ktorá sa budú podľa veku poistencov, posielať v ročných alebo päťročných cykloch.

Koľko treba odpracovať na dôchodok?

O dôchodkoch kolujú medzi ľuďmi viaceré mýty a mnohí sa domnievajú, že na štátnu penziu majú nárok aj tí, ktorí nikdy nepracovali.

Ako však na svojom webe vysvetľuje Sociálna poisťovňa, nie je to tak a nárok na starobný dôchodok má iba ten poistenec, ktorý odvádzal poistné na dôchodkové poistenie aspoň 15 rokov. Treba však podotknúť, že pri minimálnom počte odrobených rokov, je aj dôchodok nízky.

Platí princíp: Čím dlhšie platím poistné a čím sú odvody (hrubá mzda, z ktorej sa odvádzajú) vyššie, tým vyššia je aj suma starobného dôchodku,“ priblížila Sociálna poisťovňa na svojom webe.

Ako sa vypočítava dôchodok?

Výpočet sumy dôchodku je pritom individuálny a aj keď napríklad dvaja ľudia v rovnakom veku odpracujú v rovnakej firmy a na rovnakej pozícii rovnaký počet rokov, suma ich dôchodkov môže byť rozdielna, pretože výpočet penzie ovplyvňuje viacero faktorov.

Sociálna poisťovňa vysvetlila, že do takzvaných odpracovaných rokov a sumy dôchodku sa nezapočítava obdobie nezamestnanosti po roku 2003, sumu ovplyvňuje aj obdobie rodičovskej dovolenky či práceneschopnosti, keď je poistné zaplatené z nižších zárobkov.

Výška dôchodku tak závisí nielen od dĺžky obdobia dôchodkového poistenia, ale aj od výšky hrubých zárobkov, prípadného sporenia v druhom pilieri alebo od toho, či poistenec pracoval a odvádzal poistné aj po vzniku nároku na dôchodok, vtedy sa totiž suma dôchodku zvyšuje.

Aj minimálny dôchodok má svoje pravidlá

Seniorom s nízkymi príjmami vie Sociálna poisťovňa ich penziu dorovnať na sumu minimálneho dôchodku, aj to má však svoje pravidlá.

Kým nárok na starobný dôchodok vzniká odpracovaním 15 rokov, na to, aby Sociálna poisťovňa nízku penziu dorovnala aspoň na štátom stanovené minimum, treba odpracovať dvojnásobok, teda aspoň 30 rokov. Zákon pritom stanovuje, ktoré obdobia dôchodkového poistenia sa hodnotia na účely minimálneho dôchodku, nie každé získané obdobie sa totiž do toho zarátava. Predpokladanú výšku budúceho dôchodku už môžu ľudia zistiť ešte počas svojho aktívneho pracovného života.

Sociálna poisťovňa v tomto roku premiérovo rozosielala dôchodkové prognózy, ktoré dostalo takmer 3,4 milióna poistencov. Dozvedeli sa z nich, koľko rokov dôchodkového poistenia doteraz získali, v akom veku by mohli ísť do dôchodku i to, aký by mal byť ich predpokladaný starobný dôchodok.

Dôchodkové prognózy bude Sociálna poisťovňa zasielať svojim klientom pravidelne. Ľudia nad 50 rokov ju dostanú každý rok, mladšie ročníky raz za päť rokov.

>>> Rozhovor SITA s odborníkom na dôchodky Igorom Horváthom

Firmy a inštitúcie: Sociálna poisťovňa