Analytik Radovan Ďurana z INESS varuje, že dlh Slovenska rastie tak rýchlo, že za tri roky môžeme byť na hranici 70 percent voči HDP, čo je úplne mimo všetky pôvodné prognózy a ciele. V rozhovore pre SITA v podcaste Má to Filipa priblížil, prečo konsolidácia neprináša výsledky a pomenoval aj tri najhoršie konsolidačné opatrenia, ktorá Ficova vláda prijala.
Koalícia a opozícia sa dlhodobo sporia, kto je za zlý stav verejných financií zodpovedný. Radovan Ďurana hovorí, že do tohto stavu sme sa dostali dlhodobou prácou politikov, ktorí majú pocit, že po nich môže nastať potopa a veľmi radi vymýšľajú nové opatrenia, ktoré buď chcú zafinancovať z daní alebo bremeno prenášajú na zamestnávateľov, kde ako typický príklad označil rekreačné poukazy.
Politici si odmietajú priznať pravdu
Miera deficitu je podľa Radovana Ďuranu tak veľká, že my si potrebujeme uťahovať opasky a politici si to odmietajú priznať. Od tejto súčasnej vlády však už väčšie škrtanie neočakáva, a to ani v súvislosti s 13. dôchodkami. „Keď táto vláda pripravovala svoj prvý vlastný rozpočet na rok 2025, tak mala cieľ v roku 2027 trojpercentný deficit a od toho sme na míle ďaleko,“ upozornil s tým, že teda nesplnila svoj cieľ a svojim správaním dala jasne najavo že deficit vyriešiť nedokáže.
Rozhovor s analytikom: Prečo už Slovensko nie je tiger a hrozí výrazný rast úrokov na hypotékach?
Ak však podľa jeho slov príde nový druh vlády, tak by občania mali chcieť po tejto vláde, aby pristúpila k tomuto škrtaniu a to škrtanie musí byť o mnoho razantnejšie, ako sme videli napríklad pri energopomoci. „Urobiť systém, nazvať ho adresný a poskytnúť dotáciu 90 percentám domácností, to nie je adresnosť a nedáva to vôbec zmysel, je to len nákladná administratíva a nejaké spory medzi ľuďmi, ale nie je to riešenie toho deficitu ako takého,“ hovorí.
Jedným dychom dodal, že je to dôležité preto, lebo prijaté vládne opatrenia skresať deficit nedokázali. „Bola zvýšená DPH, boli zvýšené sadzby dane fyzických osôb, bola razantne zvýšená daň z príjmov právnických osôb, zavedená transakčná daň a aj tak je ten deficit na úrovni momentálne 4,5 percenta, resp. ak je aj nižší, tak je to len vďaka nejakým účtovným náhodnostiam, ktoré sa nebudú opakovať a ten ekonomický rast je slabý,“ priblížil.
Takže podľa jeho slov, iná cesta, ako cez zastavenie rastu výdavkov a škrtoch vo výdavkoch, nie je. „Je to v záujme všetkých občanov, aby k tomu došlo, pretože nám teraz ten dlh rýchlo rastie,“ dodal.
Každé jedenáste euro na dlh
Radovan Ďurana upozornil, že v súčasnosti si každé 11 euro požičiavame, takže v zásade 10 percent zo všetkých výdavkov by sme mali osekať, kebyže chceme mať vyrovnaný rozpočet. „Slovensko je v situácii, že by teraz malo bojovať o vyrovnaný rozpočet, pretože sme dobiehajúca ekonomika, ktorá dnes má ešte relatívne mladú pracovnú silu, ale nás čaká za chvíľku veľké starnutie,“ uviedol v štúdiu SITA.
My máme už teraz tak veľký sociálny systém, že on pohltí toľko prostriedkov štátu, ako to bolo v Grécku tesne pred bankrotom, sme proste ďaleko za tým, čo by sme si mali vzhľadom na našu ekonomickú silu, dovoliť.
V súčasnej situácii, podľa názoru Radovana Ďuranu, by mali byť pre nás vzormi Dánsko, Holandsko či Česká republika. „Bohužiaľ, slovenskí politici, namiesto toho, aby hovorili, že chceme silný hospodársky rast, a ten hospodársky rast sa nedá dosiahnuť vysokými daňami, tak hovoria, pozrite sa na Francúzsko, tiež má vysoký deficit, vysoký dlh a nikomu to nevadí, ale aj to Francúzsko má obrovské ekonomické problémy a my nechceme tie problémy,“ povedal.
Náš dôchodkový systém dnes generuje veľké deficity a je nastavený pomerne štedro, vzhľadom na to, ako sme ekonomicky silní. Česká republika dáva menej štedré dôchodky, ako dáva Slovensko. My potrebujeme do budúcnosti znižovať túto mieru náhrady dôchodkov, pretože to vytvára jednoducho obrovský deficit.
Niektorí ekonómovia, analytici, ale aj politici už v našom prípade spomínajú, že pôjdeme v šľapajach Grécka. „Ja si myslím, že my smerujeme k tomu gréckemu scenáru, ale je ťažké povedať, ako ďaleko sme už od tej gréckej cesty, ktorá sa vlastne začína tým bankrotom, ale tu by som chcel spomenúť, že grécka cesta je masaker, ktorý si občania neuvedomujú, čo to bolo,“ vraví Radovan Ďurana.
Prorastové opatrenia
Hoci bol rozhovor nahrávaný ešte predtým, ako vláda oznámila prvé opatrenia z prorastového balíčka na podporu hospodárstva, Radovan Ďurana sa k tejto téme vyjadril trochu skepticky.
„O prorastových opatreniach politici veľmi radi rozprávajú, pretože vytvárajú radi v občanoch ilúziu, že oni dokážu robiť opatrenia, ktoré naštartujú ekonomický rast, lenže ekonomický rast robia firmy a ľudia, to nerobia politici,“ vyjadril sa v štúdiu SITA.
Firmy podľa jeho názoru musia mať chuť investovať a úlohou politika je vytvoriť prostredie, ktoré im čo najmenej bráni v investíciách, vo vytváraní pracovných miest a čo najmenej bráni ľuďom, aby míňali svoje peniaze. „Od vlády potrebujeme, aby odstraňovala bariéry, aby nechala firmám viac kapitálu, aby uvažovala napríklad o tom estónskom modely zdaňovania právnických osôb, aby tie firmy mali viac voľnosti v rozvoji, ale nič z tohto momentálne nevidíme,“ uviedol.
Upozornil, že na Slovensku máme vysoké dane, dlhé povoľovacie procesy, nekoordinovanú verejnú správu, ale aj strašne zdĺhavé daňové kontroly a toto všetko sú prekážky pre podnikateľov. „Ďalšia vec je zamestnávanie ľudí, po Slovinsku máme najvyššiu cenu práce, to je miera zdanenia práce v celom postkomunistickom regióne,“ priblížil.
Podľa jeho slov by sme potrebovali aj flexibilnejší zákonník práce, ktorý zjednoduší prijímanie aj prepúšťanie ľudí. „To sú všetko také, ako keby soft opatrenia, ktorými vláda nastavuje tú podnikateľskú klímu a tá na Slovensku nie je dobrá,“ doplnil.
Analytik Radovan Ďurana z INESS v rozhovore SITA hovoril aj o tom:
- kto je zodpovedný za súčasný zlý stav verejných financií
- prečo konsolidácia vlády nefunguje a neprináša výsledky
- aké sú tri najhoršie opatrenia, ktoré vláda v rámci konsolidácie prijala
- či smerujeme ku gréckemu scenáru
- ako naštartovať slovenskú ekonomiku
- prečo nie sú eurofondy zdrojom ekonomického rastu
- čo vyškrtať zo silného sociálneho štátu
- prečo nie je fanúšikom sloganu, že Slovensko sa musí z montovne zmeniť na mozgovňu
