Ak chcete platiť nižšie dane, nemusíte hneď pre to porušovať zákon. Sú na to aj legálne spôsoby. Zákon tomu hovorí daňová optimalizácia. Vďaka nej môže pri platí dane z príjmu ušetriť peniaze tak živnostník ako aj zamestnanec.
Stačí, keď si pri vypĺňaní daňového priznania alebo v ročnom zúčtovaní dane znížia daňový základ. Teda hodnotu, z ktorej sa im vypočíta suma, ktorú budú musieť uhradiť ako daň z príjmu.
Príjmy, ktoré sa nezdaňujú
Docieliť to možno uplatnením tzv. nezdaniteľnej časti základu dane. Tie sú tri:
• nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka,
• nezdaniteľná časť základu dane na manžela (manželku),
• nezdaniteľná časť na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu (III. pilier).
Čas na podanie daňového priznania máte len do konca marca, môžete však požiadať o odklad
Znížiť daňový základ týmto spôsobom možno len pri takzvaných aktívnych príjmoch, medzi ktoré patria peniaze zarobené v zamestnaní, v podnikaní vrátane živnosti či v rámci inej zárobkovej činnosti. Poslednú možnosť smú využiť napríklad advokáti, znalci, veterinári či geodeti.
Naopak základ dane sa týmto spôsobom nedá znížiť napríklad pri príjme z prenájmu alebo predaja nehnuteľnosti. Tie sú totiž považované za pasívne príjmy.
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
Toto daňové zvýhodnenie je najjednoduchšie uplatniť. Daňovníkovi totiž stačí, aby mal aktívny príjem a nepoberal starobný, predčasný starobný alebo výsluhový dôchodok či obdobný dôchodok zo zahraničia.
V ojedinelých prípadoch si však nezdaniteľnú časť základu dane môžu uplatniť aj dôchodcovia, ak výška ich dôchodku za rok nepresahuje hodnotu 4 511,43 eur.
To je totiž výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka za rok. Vypočítava sa ako 21-násobok životného minima a stanovuje sa podľa hodnoty základu dane.
| Základ dane | Výška nezdaniteľnej časti na daňovníka |
| do 19 936,22 € | 4 511,43 € |
| vyšší ako 19 936,22 € | menej ako 4 511,43 € |
| od 37 981,94 € a viac | 0 € |
Ak by však dôchodok uvedenú sumu nepresahoval, môže si daňovník uplatniť toto zvýhodnenie vo výške rozdielu oboch hodnôt.
Príklad 1
Tomáš bol zamestnaný počas minulého roka iba 7 mesiacov a jeho základ dane z príjmov zo závislej činnosti dosiahol iba 7 500 eur. Keďže tento základ dane nepresahuje sumu 19 936,22 eur, môže si uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane v plnej výške 4 511,43 eur.
Príklad 2
U pani Jarmily, ktorá poberá starobný dôchodok 700 eur mesačne, prevyšuje jeho suma 8 400 eur ročne hodnotu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka 4 511,43 eur. Pani Jarmila si tak základ dane z aktívneho príjmu, ktorý získala napríklad ako živnostníčka, nemôže znížiť o rozdiel týchto dvoch súm.
Nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku
Pri uplatnení tejto daňovej výhody je podmienok viac. Daňovník ju môže využiť pri spolunažívaní oboch manželov v jednej domácnosti. Druhú podmienku musí spĺňať manžel alebo manželka, na ktorého si daňovník uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane.
Manžel či manželka sa musí buď v danom zdaňovacom období starať o maloleté dieťa, ktoré žije s daňovníkom v domácnosti, alebo poberať peňažný príspevok na opatrovanie. Prípadne musí byť zaradený/á do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo mať zdravotné postihnutie.
Výška zníženia základu dane sa v tomto prípade odvíja jednak od výšky základu dane daňovníka a jednak od výška vlastného príjmu manžela alebo manželky.
| Základ dane daňovníka | Vlastný príjem manžela/manželky | Výška nezdaniteľnej časti na manžela/manželku |
| do 37 981,94 € | 0,00 € | 4 124,74 € |
| do 37 981,94 € | do 4 124,74 € | 4 124,74 € – príjem manželky |
| do 37 981,94 € | viac ako 4 124,74 € | 0 € |
| viac ako 37 981,94 € | 0,00 € | 13 620,22 – (základ dane : 4) |
| viac ako 37 981,94 € | príjem € | 13 620,22 – (základ dane : 4) – príjem manželky |
| viac ako 54 480,88 € | / | 0 € |
Daňovník tak okrem svojho základu dane musí určiť aj to, čo sa započítava do príjmu manžela alebo manželky, ak nejaký má.
Jeho výška sa znižuje o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manžel/manželka za príslušné zdaňovacie obdobie zaplatil/a.
Do príjmu manžela/manželky sa nezapočítavajú zamestnanecké prémie, daňový bonus na dieťa, štipendiá, sociálne dávky a zvýšený dôchodok pre bezvládnosť či rodičovský príspevok.
Pozor si však treba dať na materskú a nemocenskú dávku, takzvanú PN-ku, ktoré do príjmov manžela alebo manželky treba započítať.
Príklad
Adam si chce uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku Olíviu, ktorá sa v roku 2020 starala o ich dvojročného syna a poberala rodičovské. Iný príjem však nemala. Adamov základ dane za minulý rok je 45 800 eur. Nezdaniteľnú časť základu dane si teda uplatniť môže a to podľa vzorca 13 620,22 – (základ dane : 4). Nezdaniteľná časť základu dane pre Adama bude 13 620,22 – ( 45 800 : 4 ), teda 2170,22 eur.
Nezdaniteľná časť na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier)
Ak si chce daňovník uplatniť aj túto daňovú výhodu, musí mať zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré uzavrel prostredníctvom účastníckej zmluvy po 31. decembri 2013.
Druhou podmienkou je, že nesmie mať inú účastnícku zmluvu, v rámci ktorej by nemal uhradené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. Účastníckou zmluvou sa zakladá doplnkové dôchodkové sporenie, takzvaný III. pilier.
Uzatvára si ju vo väčšine prípadov daňovník sám a dobrovoľne s jednou z dôchodkových správcovských spoločností. Len v prípade zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce, je zmluvu povinný uzavrieť zamestnávateľ.
Výška nezdaniteľnej časti však v oboch prípadoch predstavuje preukázateľne zaplatené príspevky, maximálne však 180 eur ročne.
Príklad
Živnostníčka Agáta do tretieho piliera prispievala sumou 20 eur mesačne. Za rok tak jej príspevky dosiahli výšku 240 eur. Nezdaniteľnú časť na príspevky na dôchodkové sporenie si tak môže uplatniť len v maximálnej výške 180 eur.
Pozor na to, čo sa zdaňuje
Na záver je potrebné upozorniť, že pre efektívne využívanie daňovej optimalizácie je dobré mať prehľad v príjmoch, z ktorých sa daň neplatí. Je ich totiž hneď niekoľko, ich presný zoznam obsahuje v druhej časti zákon o daní z príjmov.
Medzi najbežnejšie patrí napríklad výživné, náhrada škody, štipendium, dedičstvo, úver alebo pôžička, daňový bonus či dar alebo príjem z predaja hnuteľnej veci, ak nebola súčasťou obchodného majetku.
Pozor si treba dať aj na príjem z predaja nehnuteľnosti. Ten sa nezdaňuje v prípade, ak ju majitelia vlastnili päť rokov odo dňa jej nadobudnutia.
Kurzarbeit bude chrániť zamestnancov, na živnostníkov zabudol
Vzťahuje sa to na nehnuteľnosť, ktorú daňovník získa tak kúpou či dedením. Nesmie byť však súčasťou obchodného majetku.
Príklad
Alena zdedila po babke v roku 2016 dom na vidieku. Až do roku 2020 žila v zahraničí a o nehnuteľnosť sa nestarala. V roku 2020 potrebovala peniaze, a tak sa rozhodla ju predať. Z takto získanej sumy však musela zaplatiť daň z predaja nehnuteľnosti, ktorej sa mohla vyhnúť, keby ešte rok počkala.
