BRATISLAVA 21. marca (WEBNOVINY) – Spomienkové zhromaždenie pri príležitosti 22. výročia Sviečkovej manifestácie sa bude konať vo štvrtok o 17:00 na Hviezdoslavovom námestí pred historickou budovou SND pod záštitou primátora Bratislavy Andreja Ďurkovského. Po zhromaždení bude o 18:00 svätá omša v Dóme sv. Martina v Bratislave. Celebrovať ju bude bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský spolu s pražským svätiacim biskupom a signatárom Charty 77 Václavom Malým. Po omši bude modlitbové zhromaždenie opäť na Hviezdoslavovom námestí a o 20:00 bude premietanie filmu o sviečkovej manifestácii v Qou Vadis spojené s diskusiou s Václavom Malým.
Sviečková manifestácia bola prvým výraznejším ľudovým odporom proti komunistickému režimu na území Československa. „Pred 22 rokmi sa na tomto mieste odohralo bratstvo veriacich aj neveriacich. Bratstvo tých, ktorí na prvé miesto občianskych práv kládli právo na menovanie biskupov Svätým Otcom, aj tých, ktorí pod občianskymi právami mysleli napr. slobodu tlače. Jedni aj druhí sa tu spojili,“ uviedla pre agentúru SITA Katarína Hulmanová, predsedníčka Fóra kresťanských inštitúcií, ktoré je jedným z organizátorov spomienky.
Na 25. marca 1988 od 18:00 František Mikloško oznámil 30-minútové pokojné verejné zhromaždenie občanov na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave podľa vyhlášky ministerstva vnútra. Programom verejného zhromaždenia bola tichá manifestácia za splnenie týchto požiadaviek:: menovanie katolíckych biskupov pre uprázdnené diecézy na Slovensku podľa rozhodnutia Svätého Otca, za úplnú náboženskú slobodu v Československu a za úplné dodržiavanie občianskych práv v Československu. Účastníci mali svoj súhlas s požiadavkami vyjadriť zapálenými sviečkami.
Oznámenie o plánovanej manifestácii znepokojilo štátnu mašinériu. Komunistická strana a štátna bezpečnosť (ŠtB) sa dali do pohybu. Minister vnútra ČSSR 15. marca 1988 súhlasil a vyhlásením mimoriadnej bezpečnostnej akcie. O dianí v spoločnosti bol denne informovaný federálny minister vnútra, jeho tajomník a generálny tajomník ÚV KSČ. Štát poučený z Velehradu v roku 1985 nechcel zažiť ďalšiu verejnú prehru. V tom čase totiž prebiehala aj 31-bodová podpisová akcia a 6. marca sa konala púť k blahoslavenej Anežke českej do Prahy.
Hoci aktivisti v Bratislave neočakávali vysokú účasť, sviečkovú manifestáciu považovali skôr za symbol, najvyššie politické kruhy a ŠtB očakávali niekoľko desiatok tisíc účastníkov. V tomto ich utvrdzovali aj správy zo zahraničných médií. Pôvodná myšlienka manifestácie sa zrodila v hlave Mariána Šťastného, ktorý chcel iniciovať pokojné demonštrácie pred budovami zastupiteľstiev ČSSR v slobodnom svete. Myšlienka spoločnej manifestácie Západu a Slovenska sa neuskutočnila tak, ako bola pôvodne naplánovaná pre neskoré ohlásenie manifestácie vo Švajčiarsku. Toto sa dozvedeli organizátori na Slovensku dva dni pre manifestáciou a bol to pre nich šok. Neskoršie sa to ukázalo, že to vlastne bolo dobré, lebo domáca propaganda by bola charakterizovala manifestáciu ako riadenú zo zahraničia, čo nebola pravda.
Zaistenie iniciátorov a potenciálnych účastníkov a ponuka Jánovi Čarnogurskému 24. marca vystúpiť v rozhlase a odvolať manifestáciu bola posledným pokusom zastaviť spoločenský pohyb. 25. marca postupne zadržali Vladimíra Jukla a Silva Krčméryho, Jána Čarnogurského a Františka Mikloška. Biskupa Jána Chryzostoma Korca celý deň sledovali pri jeho bydlisku a popoludní, keď vyšiel z domu, ho zadržali na zastávke MHD pred očami čakajúcich ľudí a odviezli na výsluch.
Napriek všetkým opatreniam, zastrašovaniu, zadržaniu iniciátorov, obmedzeniu dopravy a kontrolám sa ukázalo, že to nie je záležitosť niekoľkých aktivistov alebo extrémistov, ale manifestácie sa spontánne zúčastnili ľudia z celého Slovenska zo všetkých vrstiev obyvateľstva. Kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa moci a reálnym utrpením možno považovať sviečkovú manifestáciu za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému došlo po 17. novembri 1989.
SITA