BRATISLAVA 24. októbra (WEBNOVINY) – Symbolické miesto si pre dnešné rokovanie zvolila vláda – jej 31. schôdza sa uskutoční v priestoroch vodného diela Gabčíkovo, ktoré presne pred 20 rokmi spustili do prevádzky.
Na časti rokovania kabinetu sa zúčastnil aj Július Binder, ktorý v čase prehradenia starého koryta Dunaja šéfoval podniku Vodohospodárska výstavba, ako aj jej dnešný generálny riaditeľ Ladislav Lazár.
Ministri v stredu prerokovali materiál, súvisiaci s vodným dielom. Splnomocnenca vlády SR pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros Petra Hatiara má nahradiť generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Ladislav Lazár od 25. októbra.
Výmenu vo funkcii navrhol minister dopravy Ján Počiatek. Ten pokladá obsadenie miesta splnomocnenca pre nájdenie východiska na doriešenie sporu v súvislosti s dostavbou vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros za kľúčovú otázku. Optimálnym pre naplnenie tohto cieľa je z pohľadu rezortu dopravy navrhnutie Ladislava Lazára, ktorý bude reprezentovať politiku vlády a má dôveru ministra.
Návrhy má aj envirezort, prejednajú aj výjazdové rokovanie v Česku
Splnomocnenec pre Gabčíkovo je zároveň vedúcim delegácie vlády na rokovaniach s vládnou delegáciou Maďarska o vykonaní rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros. Je pritom poverený vykonávaním Dohody o niektorých dočasných technických opatreniach a prietokoch do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja z 19. apríla 1995.
Aj envirorezort na výjazdové rokovanie predložil návrhy, ktoré súvisia s vodou. Vláda SR odsúhlasila Návrh Dodatku k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier.
Dodatok umožní pripojiť sa k dohovoru aj štátom iným ako z oblasti Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov, ak sú členskými štátmi Organizácie spojených národov. Aby Dodatok k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier mohol nadobudnúť platnosť, musia ho prijať dve tretiny jeho zmluvných strán.
Pre Slovensko nevznikajú z prijatia tohto dodatku žiadne náklady. Výhodou môže byť, že jeho zapracovaním v iných štátoch sveta sa prispôsobia podmienky podnikateľského prostredia – náklady na starostlivosť o vodu sa premietnu do cien tovarov a služieb rovnakým alebo podobným spôsobom ako v Európskej únii. Aby dodatok mohol nadobudnúť platnosť, musia ho prijať dve tretiny jeho zmluvných strán. Minister životného prostredia Peter Žiga prichádza aj s návrhom na ochranu vody ako strategickej suroviny štátu a na jej trvalú udržateľnosť, a to vo vzťahu k cezhraničnému nakladaniu s vodou odobratou zo zdrojov situovaných na území SR.
Schválili aj materiál s názvom Voda ako strategická surovina štátu a návrh na jej ochranu a trvalú udržateľnosť vo vzťahu k cezhraničnému nakladaniu s vodou odobratou zo zdrojov situovaných na území SR. Vláda taktiež schválila deklaráciu, že voda je strategická surovina štátu podliehajúca národným záujmom.Účelom materiálu je zabezpečiť ochranu vody ako obzvlášť významnej suroviny strategického významu. Taktiež ide o stanovenie tomu zodpovedajúcich postupov nakladania s vodou s dôrazom na národné záujmy. Cezhraničné nakladanie s podzemnou vodou musí byť pod prísnou kontrolou štátu prostredníctvom jeho vlády.
Ministri schvália aj zostavu, v ktorej pôjdu na spoločné rokovanie s českou vládou pri príležitosti 20. výročia vzniku samostatných štátov, kde chcú potvrdiť nadštandardné vzťahy medzi Slovenskom a Českou republikou. Dvojrokovanie sa uskutoční v Uherskom Hradišti a v Trenčíne symbolicky 29. októbra, teda deň po štátnom sviatku v Česku a pamätnom dni na Slovensku, keď si pripomíname vznik samostatného československého štátu.
Slovensko sa zúčastní na EXPO v Miláne
Zrodiť by sa malo aj spoločné vyhlásenie, vďaka ktorému sa predĺži splavnosť vodnej cesty Otrokovice – Rohatec, teda Baťovho kanála.
Podpísať chcú aj Protokol o zmene a doplnení Zmluvy medzi SR a ČR o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach z 29. októbra 1992 a jej Záverečného protokolu. Na spoločnom zasadnutí prerokujú kľúčové otázky vzájomnej spolupráce medzi SR a ČR, problematiku bezpečnosti, energetiky a projekty v oblasti infraštruktúry.
Účasť Slovenska na svetovej výstave EXPO Miláno 2015 by mala vyjsť na 3,96 milióna eur. Takýto návrh ministerstva hospodárstva odsúhlasila vláda. Slovenský národný pavilón by mal mať plochu 1 000 metrov štvorcových. Spomínaná suma vychádza z predpokladu, že výstavbu pavilónu zabezpečia slovenské dodávateľské firmy a v pavilóne bude slovenský personál.
Ak by sa pri stanovení potrebných peňazí vychádzalo z kalkulácie talianskych organizátorov a trhových cien platných v Taliansku, náklady na expozíciu so spomínanou rozlohou by prekročili šesť miliónov eur. Prezentácia Slovenska v Miláne však aj podľa návrhu na „domácu réžiu“ zabezpečenia vyjde drahšie ako v roku 2010 na EXPO Šanghaj v Číne. Táto svetová výstava vyšla Slovensko na 3,36 milióna eur. Z navrhovaných nákladov má ísť vyše troch miliónov eur na expozíciu a 950 tisíc eur na prevádzkové náklady.
Ministerstvá sa majú podieľať na financovaní 90 percent nákladov zabezpečenia účasti SR na EXPO Miláno 2015, z ich rozpočtov predkladatelia materiálu navrhujú vyčleniť 3,57 milióna eur. Rovnakou mierou sa má podieľať ministerstvo hospodárstva, ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo pôdohospodárstva, ministerstvo dopravy, ministerstvo kultúry a ministerstvo školstva. Zvyšných 10 percent nákladov chcú pokryť príspevkami akciových spoločností, spadajúcich pod rezort hospodárstva.