BRATISLAVA 12. marca (WEBNOVINY) – O koncepcii ochrany pred energetickou chudobou bude potrebné rokovať nanovo. Skonštatoval to po stredajšom rokovaní vládneho kabinetu, ktorý rokovanie o návrhu koncepcie na ochranu pred energetickou chudobou prerušil, minister práce Ján Richter.
Kým doteraz sa totiž v návrhu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) uvažovalo o riešení energetickej chudoby cez špeciálnu tarifu, v aktuálnom návrhu, ktorý regulátor predložil na stredajšie rokovanie vlády, sa už spomínajú sociálne dávky.
„Pracovná komisia, ktorej bol súčasťou aj zástupca rezortu práce, financií, dopravy, hospodárstva, ponúkla materiál s riešením cez zvláštnu tarifu. Dnes však bol do vlády predložený materiál v novom znení, ktorého filozofia koncepcie je úplne opačná, že by to malo byť riešené prostredníctvom nejakých sociálnych dávok,“ povedal v stredu Richter.
Podľa Richtera je dôležité znova rokovať
Keďže predkladateľ sa s pôvodným návrhom, ktorý odsúhlasili aj zástupcovia všetkých relevantných ministerstiev, nestotožnil, bude podľa Richtera nevyhnutné vrátiť sa za rokovací stôl.
„Ja som osobne pripravený prijať aj jedno aj druhé riešenie, ale stále som presvedčený, že by bolo lepšie riešenie cez takzvanú špeciálnu tarifu,“ dodal minister práce.
Prvotný návrh regulačného úradu, teda ten, o ktorom hovorí minister Richter s uvažovaným riešením cez špeciálnu tarifu, sa však stretol už po jeho zverejnení s relatívne silnou vlnou kritiky. V pripomienkovom konaní dostal regulátor vyše stovky väčšinou zásadných pripomienok, najmä od dodávateľov energií.
Energetickú chudobu by mal riešiť štát cez sociálnu politiku
Upozorňovali predovšetkým práve na to, že energetickú chudobu by mal riešiť štát cez svoju sociálnu politiku. Regulačný úrad návrh v pripomienkovom konaní obhajoval tým, že ochrana spotrebiteľov pred energetickou chudobou musí byť postavená na previazaní sociálnej a energetickej politiky štátu.
Podľa predloženého materiálu pritom energetická chudoba znamená ťažkosť alebo neschopnosť udržať v príbytku vhodné teplotné podmienky, ako aj ťažkosť alebo neschopnosť mať k dispozícii za primeranú cenu iné základné energetické služby. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa za príjemnú teplotu v obývacej izbe považuje 21 °C a v ostatných miestnostiach 18 °C.
Kabinet prerušil rokovanie k novele zákona o bankách
Vládny kabinet v stredu prerušil rokovanie o novele zákona o bankách, ktorou sa primárne mala transponovať európska legislatíva z júna 2013 na zlepšenie fungovania bánk a investičných spoločností, resp. obchodníkov s cennými papiermi.
Nezaradený poslanec NR SR Miroslav Beblavý totiž upozornil, že vláda cez novelu, ktorá má riešiť transpozíciu európskeho práva, chce zrušiť aj mladomanželskú výhodu pre väčšinu rodičov zavedenú v roku 2011. Podľa ministra financií Petra Kažimía však o žiadne zrušenie podpory rodín nejde.
„Ak má Slovák úver na bývanie a narodí sa mu dieťa, nebude si už môcť odložiť splátky o 24 mesiacov,“ tvrdí Beblavý. Dvojročné prázdniny by tak podľa neho ostali len Slovákom s klasickými hypotékami, ktorých je na Slovensku čím ďalej tým menej.
Podľa Beblavého sa novelou zruší mladomanželská výhoda, Kažimír sa bráni
No minister financií Peter Kažimír oponoval, že odklady splátok pri oboch typoch úverov ostanú zachované. „Budú jednoznačne zachované a v návrhu zákona dokonca rozširujeme túto možnosť aj pre úvery, ktoré si ľudia berú v stavebných sporiteľniach,“ povedal Kažimír. K poslancovej výzve a pochybám Kažimír uviedol, že sa preto rozhodli pozastaviť rokovanie o novele a chcú si situáciu vyjasniť a vydiskutovať.
Cieľom novely zákona o bankách je podľa predkladacej správy implementovať požiadavky na úverové inštitúcie a dohľad nad nimi, ako aj nad investičnými spoločnosťami. Je potrebné zaviesť nové medzinárodné štandardy Basel III do bankovej regulácie. Dôvodom je finančná kríza, ktorá podľa zverejneného materiálu odhalila nedostatky vo fungovaní bánk a tiež procyklické mechanizmy, ktoré prispeli k jej vzniku.
Právne predpisy Európskej únie sa zameriavajú aj na pravidlá pre správu a riadenie týchto finančných domov, vrátane efektívnych a primeraných sankčných režimov, ktoré budú odrádzať tieto subjekty od porušovania všeobecných zásad a predpisov. Dôraz sa tiež kladie na obmedzenie nadmernej závislosti na externých ratingoch a na zmenšenie procyklických mechanizmov vo finančnom systéme použitím kapitálových rezerv, resp. kapitálových vankúšov ako nástrojov politiky obozretnosti na makroúrovni.
Ako sa ďalej uvádza v materiáli, zavedením týchto prísnejších požiadaviek sa zníži riziko zlyhania, čo prispeje k vyššej stabilite finančného systému v rámci Slovenskej republiky, ako aj v rámci celej Európskej únie.
Blíži sa definitívne áno alebo nie pre cyklotrónové centrum
Dokončí sa projekt cyklotrónového centra na Slovensku alebo nie? Odpoveď na túto otázku avizuje šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák ako predseda slovenskej časti Medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou na 19. a 20. júna.
Vtedy sa opäť zíde komisia a tentoraz chce mať slovenská strana po mnohých odkladoch riešenia jasno. „Tam chceme túto otázku definitívne uzavrieť,“ vyhlásil Lajčák. Riešenie, ktoré vyberú, sa má stať realitou najneskôr do septembra, keďže dovtedy máme predĺženú zmluvnú dohodu o skladovaní technologických zariadení projektu cyklotrónového centra v Rusku, konkrétne v Spojenom ústave jadrových výskumov v Dubne.
Projekt cyklotrónového centra sa začal v roku 1996, kedy patril medzi východiská ako deblokovať staré ruské dlhy. Cez tento kanál sa na projekt vynaložilo 122,5 milióna amerických dolárov. Potom prišiel aj príspevok Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v sume 2,5 milióna eur a napokon zo štátneho rozpočtu išlo 29 miliónov eur.
Výsledkom je napoly rozostavaná budova centra v Karlovej Vsi v Bratislave (stráženie ročne stojí 47-tisíc eur a daň z nehnuteľností za rok 2013 predstavovala ďalších 25-tisíc eur) a technológia zložená v Rusku, ktorá by potrebovala inštaláciu a dokončenie. Dokončenie centra by vyšlo na 73 miliónov eur.
Riešenia sú teraz dve
Prvým riešením je založenie spoločného slovensko-ruského podniku, o ktorom sa stále len hovorí. Slovensko uvažuje aj o komerčnom využití centra, ruská strana skôr o vedeckom. Na ostatnom rokovaní sa prezentovala nová koncepcia vybudovania centra na báze nekomerčnej vedeckej organizácie obklopenej komerčnými satelitnými spoločnosťami.
Slovensko by do spoločného podniku vložilo len svoje aktíva, ktoré už v projekte má, ďalšie financovanie dokončenia očakáva od ruskej strany. Slovenskí predstavitelia sa kontaktovali s dvoma spoločnosťami – ROSATOM a JSC Rusatom Overseas. Z ich vyjadrení však nevyplýva záväzné stanovisko ruskej strany k založeniu spoločného slovensko-ruského podniku, ani zabezpečenie financovania projektu.
„Samozrejme, že tie rokovania prebiehajú paralelne aj pomimo komisie. Hľadáme strategického partnera na ruskej strane a keď ho nájdeme, tak tá dohoda sa uzavrie,“ potvrdil minister Lajčák. Experti podľa jeho slov potvrdili, že technológia aj napriek tomu, že roky len tak leží, je po vylepšení využiteľná.
Slovensko však pripúšťa, že ak sa na spoločnom podniku nedohodnú, tak by technológiu ponúklo na predaj, a to priamo v Rusku. „Odkúpenie je plán B a zatiaľ sa sústreďujeme na plán A, to znamená nájsť partnera a sprevádzkovať ten spoločný podnik,“ povedal Lajčák. Získané peniaze by pomohli zmierniť stratu a dali by sa využiť na hľadanie riešenia, ako napokon využiť rozostavanú budovu.
