BRATISLAVA 10. decembra (WEBNOVINY) – Slovensko sa zapojí do novej, nebojovej operácie NATO v Afganistane s názvom Resolute Support. Vláda dnes odsúhlasila, že od 1. januára 2015 sa do tejto operácie zapojí do 66 slovenských vojakov.
Minister obrany Martin Glváč pre novinárov zdôraznil, že slovenskí vojaci sa zapoja do výcviku afganských bezpečnostných jednotiek. Pokladáme za správne, že keď sme doteraz 10 rokov pôsobili v Afganistane a bolo tam vyše 3000 osôb, tak sa zapojíme aj do ďalšej fázy, zdôraznil minister. „Nepôjdu tam ozbrojení bojovníci, ale mentori a lektori,“ dodal. Navrhovaný mandát musí ešte schváliť Národná rada SR.
Predpokladá sa, že slovenskí vojaci budú v novej operácii pôsobiť až do jej ukončenia. Náklady sa hradia z rozpočtu rezortu obrany. O začatí novej operácie Resolute Support rozhodla 28. novembra Severoatlantická rada. Táto operácia bude svojím charakterom odlišná od predchádzajúcej operácie ISAF. Bude totiž zameraná najmä na výcvik, poradenstvo a asistenciu pre afganské bezpečnostné zložky a predovšetkým ide o nebojovú operáciu.
Vláda schválila zodpovednosť za jadrovú škodu
Legislatíva upravujúca jadrovú energetiku na Slovensku by sa čoskoro mala rozšíriť. Zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí už schválil vládny kabinet a smeruje do parlamentu. Problematiku zodpovednosti za jadrovú škodu doteraz rieši atómový zákon. Podľa Úradu jadrového dozoru SR (ÚJD) to však už nestačí.
„Už v roku 2008 bola akútna potreba novej právnej úpravy občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu vychádzajúc zo záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Viedenského dohovoru. Aj ďalšie európske a mimoeurópske štáty s existujúcim alebo plánovaným jadrovým programom, medzi nimi napríklad Fínsko, Švajčiarsko, Južná Kórea, Spojené arabské emiráty, Kanada majú tiež samostatné zákony o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu,“ zdôvodnil potrebu nového zákona jadrový dozorný orgán.
Návrh zákona dotvára podľa ÚJD právny rámec uceleného jadrového práva. Okrem iného zákon stanovuje sumy, ktoré bude musieť v prípade nejakej jadrovej udalosti prevádzkovateľ jadrového zariadenia vyplatiť na krytie škôd. Prevádzkovateľ jadrového zariadenia má podľa navrhovaného zákona zodpovedať počas uvádzania do prevádzky a počas prevádzky každého jadrového zariadenia za každú jadrovú udalosť, v dôsledku ktorej vznikla jadrová škoda, najviac do výšky 300 miliónov eur.
Určili maximálnu zodpovednosť
Ak nastane škoda s jadrovými reaktormi slúžiacimi výlučne na vedecké, pedagogické alebo výskumné účely, zodpovednosť bude najviac 185 miliónov eur za každú jadrovú udalosť. Do sumy 185 miliónov eur má prevádzkovateľ zodpovedať aj za škodu pri nakladaní s jadrovými materiálmi a nakladaní s vyhoreným jadrovým palivom.
Prevádzkovateľ jadrového zariadenia bude povinný kryť svoju zodpovednosť za jadrovú škodu do limitu zodpovednosti poistením alebo finančnou zábezpekou. Na finančnú zábezpeku nemôžu byť použité verejné prostriedky. Finančné prostriedky poskytnuté z poistenia alebo z finančnej zábezpeky sa poskytnú výlučne na účely náhrady jadrovej škody, uvádza sa v návrhu zákona.
