Vianoce sa v minulosti v tradičnom vidieckom prostredí nielen na Spiši začínali už 21. decembrom, teda dňom zimného slnovratu, najkratším dňom v roku a najdlhšou nocou.
Podľa etnológa Slovenského národného múzea – Spišského múzea v Levoči Petra Kováča sa v nich prelínala predkresťanská symbolika s kresťanským vnímaním Vianoc ako narodením Spasiteľa Ježiša Krista.
Ako ďalej povedal pre SITA, mnohé zvyky spojené s Vianocami majú totiž pôvod práve v predkresťanskom období, zároveň sa na ne nabaľovali ďalšie.
24. december
Vianociam na dedinách predchádzalo obdobie prípravy. „Išlo o advent, u Rusínov je to Filipovka, ktorá sa začína skôr a je spojená s pôstom,“ ozrejmil Kováč.
V predvečer Božieho narodenia 24. decembra, na „viliju“, mal podľa jeho slov gazda obriadiť celé hospodárstvo, rodina pripravovala štedrovečernú – štedrú večeru. Všetko sa sústreďovalo na prípravu sviatkov. „Pre tento deň existujú rôzne pomenovania, ako napríklad ‚kračuň‘. Je to predkresťanský názov pre najkratší deň v roku. Zároveň sa nazýva ‚dohviezdny večer‘,“ ozrejmil etnológ.
Príprava na Vianoce vyzerala v minulosti na dedinách v okolí Starej Ľubovne inak. Aké zvyky si prenášali z generácie na generáciu – VIDEO
Stolovanie od nášho súčasného bolo odlišné, na stoloch by ľudia márne hľadali napríklad zemiakový šalát. „V niektorých dedinách zvykla byť kapustová polievka, v iných to bola napríklad polievka z jušky, teda šťavy z kyslej kapusty, niekde sa robila hubová. Hlavné jedlo bolo rozličné,“ predstavil niekdajšie vianočné menu Kováč s tým, že išlo o bezmäsité pokrmy, ako sú napríklad sladké lokše, bobaľky a podobne. Spomedzi zvykov sa podľa jeho slov viaceré praktizujú dodnes.
„Pod tanier či obrus sa dávali peniaze, aby mala rodina hojnosť. Do kútov hádzali rôzne predmety, ale aj cesnak či orechy, pre pocestných bola pripravená stolička pri štedrovečernom stole. Nesmeli na ňom tiež chýbať orechy, med a jabĺčka,“ dodal.
25. december
Samotná oslava vianočných sviatkov a Prvý sviatok vianočný sa začínal polnočnou omšou. Pod Tatrami niesol tento deň názov aj „Božie narodzene“.
„Prakticky ráno po polnočnej pokračoval prvou omšou, ktorá sa nazývala pastierska. Často sa aj samotné Vianoce nazývali ako pastierske sviatky či ‚pastirské šveto‘. Práve pastieri boli totiž akoby nositeľmi toho vianočného mystéria. Aj biblické príbehy hovoria o tom, že pastierom zvestoval Pánov Anjel, že sa narodí Ježiš Kristus, Spasiteľ,“ pripomenul Kováč.
Vianoce v Taliansku chutia po mori a voňajú po citrusoch. Odborník vysvetľuje, v čom sa líšia od slovenských - VIDEO
Napríklad po polnočnej omši zvykli podľa neho pastieri trúbiť na pastierskych trúbach, rohoch, plieskali bičmi, aby odháňali nepriaznivé sily, zlo. „V niektorých dedinách na Spiši bol taký zvyk, že pastieri prichádzali na začiatku omše uličkou v strede, boli sviatočne vyobliekaní, s modlitebnými knižkami a valaškami. Nikde išli prví ovčiari, bača so svojimi pastiermi, potom pastieri kráv, volov, kôz, a tak ďalej. Počas omše stáli vpredu, pred všetkými,“ opísal.
Zaujímavý zvyk je podľa neho z Levočských vrchov. „Pastieri tam počas pastierskej omše sledovali vosk na sviecach. Ak sa vylieval vonku, mal byť dojný, dobrý rok,“ uviedol.
Ešte 24. decembra boli rodiny doma, na návštevy sa nikam nechodilo. „V niektorých dedinách to platilo aj pre 25. december, vtedy už ale hodili po dedine cigáni, rómski muzikanti, ktorí vinšovali, koledovali pod oknami. Niekde chodili aj pastieri, ľudia im dávali do mecha rôzne naturálie, slaninu alebo ovos či niečo podobné. Veľmi častým zvykom boli aj návštevy jasličkárov, takzvaných betlehemcov,“ pripomenul spišský etnológ.
Išlo zvyčajne o menších chlapcov, ktorí mali nacvičenú pastiersku hru, častokrát aj veľmi vtipnú, jej súčasťou bol anjel, bača i pastieri Kubo, Stacho a Fedor.
26. decembra
Mladí sa zväčša tešili na Štefana, teda 26. december, keď sa organizovali zábavy. V tento deň sa zároveň na dedinách častokrát konali voľby dedinských funkcií.
„Volil sa napríklad hájnik, bača, pastieri kráv, či noční strážcovia. Boli to veľmi významné funkcie, pretože v niektorej dedine častokrát nebol žiadny bača, v iných ich bolo veľa, a tak sa museli obzerať za prácou inde. Voličov musel oboznámiť, koľko oviec má, respektíve, koľko syra je ochotný vyrobiť na jednu ovcu. Hovorilo sa tomu ‚nabíjanie‘, pretože tí bačovia sa nabíjali, a teda napríklad prihadzovali, koľko syra na jednu ovcu dajú gazdom. Väčšinou zvolili toho, kto ho dal najviac,“ pripomenul Kováč.
Išlo podľa jeho slov o konkurenčný boj. „Významná bačovská obec pod Tatrami bol Lendak, kde bolo bačov naozaj viac než salašov. Bačovia i ovčiari preto odchádzali za prácou inde. Skladali tiež peňažnú kauciu spolku pre prípad, že by zbojníci zobrali nejakú ovcu. Neboli to takí jednoduchí ľudia, v tom tradičnom prostredí predstavovali veľké autority. Rovnako sa im v spojení s mágiou pripisoval veľký význam,“ poznamenal.
Okrem toho si na Štefana volili aj mládeneckého gazdu. Išlo o vedúceho skupiny mládencov na dedinách, ktorý, okrem iného, organizoval mládencov počas celého roka a pripravoval s nimi tanečné zábavy, stavanie májov a podobne.
28. december
Dôležitým vianočným dňom bol aj 28. december – známy aj ako Mladzenky. „Pripomínal biblický príbeh, keď dal Herodes vyvraždiť novorodencov s vierou, že sa zbaví aj novonarodeného Ježiša Krista,“ ozrejmil etnológ Spišského múzea. Ako vysvetlil, spája sa s ním zvyk, ktorý sa v mnohých dedinách pod Tatrami zachoval do 60. až 70. rokov 20. storočia.
„Mládenci zvykli chodiť po dedine a, podobne ako na Veľkú noc, šibali slobodné dievčatá čerstvo odtrhnutými prútmi. Pramení to rovnako z predkresťanskej symboliky, keď švihnutie odťatým a nevyschnutým živým prútom malo priniesť životodarnú silu a sviežosť. Vo Vernári zase chodila s mládencami na mladenkovanie aj maska takzvaného Starého,“ povedal Kováč. Ako dodal, vypchatá bola slamou a oblečená do nadrozmerného odevu.
31. december/1. január
Silvester sa v tradičnom prostredí dedín pod Tatrami významným spôsobom neoslavoval a podľa Kováča nepredstavoval ani dôležitý deň. Pozornosť venovali ľudia práve Novému roku.
„Spočiatku sa k nemu viazala mágia. Všetky úkony na dedinách prispôsobovali tomu, že tak ako sa nový rok začne, také bude celé to obdobie. Bol to taktiež stridží deň, keď sa nemalo veľmi pracovať. Tiež sa verilo sa, že prvý na návštevu do domu má prísť muž,“ pripomenul Kováč.
Oslava Silvestra sa začala dostávať do povedomia vo vidieckom prostredí postupne až v druhej polovici 20. storočia.
