Vo svete je vo výstavbe približne 80 jadrových reaktorov s celkovým výkonom takmer 86 gigawattov (GW). Ďalších približne 120 blokov s výkonom vyše 110 GW je vo fáze plánovania a viac ako 300 projektov sa nachádza v skoršom štádiu príprav. Vyplýva to z prehľadu World Nuclear Association.
Jadrová energetika sa rozvíja najmä v Ázii. Najväčší podiel na novej výstavbe má Čína, ktorá má rozostavaných 39 reaktorov s výkonom viac ako 44 GW. Zároveň plánuje ďalších 41 blokov a eviduje 144 navrhovaných projektov. Významnú úlohu v globálnej výstavbe zohrávajú aj India, Rusko, Turecko, Egypt a Južná Kórea.
V súčasnosti je podľa World Nuclear Association v prevádzke približne 440 jadrových reaktorovv 31 krajinách sveta. Ich celkový výkon dosahuje približne 400 GW. V roku 2024 vyrobili jadrové elektrárne 2667 terawatthodín elektriny, čo predstavovalo približne deväť percent svetovej výroby elektriny.
Globálny rast jadrovej energetiky zatiaľ vyvažuje odstavovanie starších blokov. Za posledných 20 rokov bolo vo svete vyradených z prevádzky 111 reaktorov, zatiaľ čo 101 nových začalo vyrábať elektrinu. Nové projekty tak v mnohých prípadoch nahrádzajú starnúcu jadrovú flotilu.
Ázia dominuje novej výstavbe
Najväčším jadrovým trhom zostáva Čína. Okrem reaktorov domácej technológie Hualong One krajina stavia aj bloky typu CAP1000, CAP1400, rýchle reaktory CFR600 a malý modulárny reaktor ACP100. Viaceré nové bloky by mali byť podľa aktuálnych harmonogramov pripojené do siete ešte v druhej polovici tejto dekády.
Jadrové zdroje dominovali vo výrobe elektriny na Slovensku
India má vo výstavbe osem reaktorov s výkonom 6,6 GW a plánuje ďalších 14 blokov. Medzi rozostavanými projektmi sú ruské bloky VVER v elektrárni Kudankulam, domáce ťažkovodné reaktory PHWR aj rýchly množivý reaktor v Kalpakkame.
Výrazný jadrový program má aj Rusko, ktoré stavia sedem blokov a plánuje ďalších 23. Turecko pokračuje vo výstavbe štyroch blokov elektrárne Akkuyu, Egypt buduje štyri bloky elektrárne El Dabaa a Južná Kórea dokončuje nové bloky Saeul a Shin Hanul.
Európa pripravuje nové projekty
V Európe patrí medzi rozostavané projekty aj štvrtý blok jadrovej elektrárne Mochovce na Slovensku. Podľa prehľadu World Nuclear Association sa jeho pripojenie do siete očakáva v roku 2026. Blok typu VVER-440 má hrubý výkon 471 megawattov.
Maďarsko má vo výstavbe projekt Paks II-1 s výkonom 1200 MW, pri ktorom prehľad uvádza očakávané pripojenie do siete v roku 2032. Spojené kráľovstvo pokračuje vo výstavbe dvoch blokov Hinkley Point C, každý s výkonom 1720 MW. Ich uvedenie do siete sa v prehľade uvádza na roky 2029 a 2030.
Temelín začal používať modernizované kontajnery na jadrové palivo
Viaceré európske krajiny zároveň pripravujú nové jadrové projekty. Česko má podľa údajov tri plánované reaktory a štyri navrhované. Bulharsko eviduje dva plánované bloky, Francúzsko dva plánované a štyri navrhované, Rumunsko osem plánovaných projektov a Švédsko päť plánovaných a dva navrhované reaktory.
Najrozsiahlejší plán v rámci Európskej únie má Poľsko, ktoré eviduje sedem plánovaných reaktorov s výkonom takmer 5 GW a ďalších 22 navrhovaných projektov. Krajina chce jadrovou energetikou nahradiť časť uhoľných zdrojov a posilniť bezpečnosť dodávok elektriny.
Rast podporujú dekarbonizácia a bezpečnosť dodávok
Podľa World Nuclear Association má približne 35 krajín záujem o spustenie alebo prípravu vlastného jadrového programu. Do tejto skupiny patria štáty, ktoré jadrovú energetiku zatiaľ nevyužívajú alebo sú len v počiatočnej fáze príprav.
Dopyt po nových jadrových zdrojoch podporuje rast spotreby elektriny, tlak na znižovanie emisií a snaha štátov posilniť energetickú bezpečnosť. Jadrové elektrárne sú v tomto kontexte vnímané ako stabilný nízkouhlíkový zdroj, ktorý môže dopĺňať obnoviteľné zdroje energie a prispievať k spoľahlivosti elektrizačných sústav.
Japonsko v nasledujúcich desaťročiach obnoví svoje jadrové reaktory
Plánované projekty však neznamenajú automatickú výstavbu. World Nuclear Association rozlišuje medzi plánovanými reaktormi, pri ktorých už existujú schválenia, financovanie alebo záväzky, a navrhovanými projektmi, pri ktorých je harmonogram neistý. Najmä pri navrhovaných blokoch preto môže dôjsť k zmenám rozsahu, termínov alebo technológie.
