Veterné parky na mori by pri splnení dnešných plánov na rozvoj veternej energetiky mohli do roku 2050 zasahovať do približne 11 % rozlohy Severného mora. Vyplýva to zo štúdie Heriot-Watt University, o ktorej informovala univerzita.
Výskumníci modelovali možný scenár rozvoja offshore veternej energetiky v častiach Severného mora patriacich siedmim krajinám. Do analýzy zahrnuli Holandsko, Belgicko, Dánsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Nórsko a Francúzsko.
Ak by štáty naplnili svoje súčasné plány a záväzky, do roku 2050 by v Severnom mori mohlo stáť približne 19 400 veterných turbín na mori, vrátane už postavených zariadení. Veterné projekty by spolu pokrývali približne 58 500 kilometrov štvorcových. Dnes zaberajú podľa výskumníkov približne jedno percento panvy Severného mora.
Nejde o predpoveď
Autori štúdie zdôrazňujú, že nejde o predpoveď presného vývoja ani o určenie konečného rozmiestnenia veterných fariem. Ide o modelový scenár, ktorý ukazuje, aký rozsah by mohla výstavba dosiahnuť, keby štáty naplnili svoje súčasné ciele v oblasti offshore veternej energetiky.
Veterná energetika môže posilniť konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, tvrdí SAPI
Tam, kde pripravované projekty nestačili na splnenie národných cieľov, výskumníci do modelu doplnili hypotetické veterné parky. Pri ich umiestňovaní sa snažili zohľadniť lodné trasy, chránené morské oblasti, existujúce podmorské káble a potrubia, hĺbku morského dna či veterné a vlnové podmienky.
Najväčší rozsah má zostať v Británii
Do roku 2030 by malo zostať najväčším offshore veterným trhom v Severnom mori Spojené kráľovstvo. Štúdia v jeho prípade počíta približne so 4 200 turbínami v prevádzke. Nasledovať má Nemecko s približne 2 700 turbínami a Holandsko s približne 1 700 turbínami.
Tieto tri krajiny majú podľa scenára dominovať aj v roku 2050. Spojené kráľovstvo by mohlo mať približne 6 300 turbín, Nemecko okolo 4 300 a Holandsko viac ako 4 200 turbín.
Británia dala súhlas obriemu veternému projektu v Severnom mori
Najväčší podiel na svojej časti Severného mora by podľa scenára využilo Holandsko. Veterné parky by tam mohli do roku 2050 zaberať približne 19 % príslušnej morskej oblasti. V Belgicku by to bolo približne 18 %, v Dánsku asi 15 % a v Nemecku okolo 14 %. Nižší podiel štúdia uvádza pre Spojené kráľovstvo, Nórsko a Francúzsko.
Výzvou bude využívanie mora
Štúdia upozorňuje aj na praktické dôsledky takého rozsiahleho rozvoja. Veterné parky budú podľa autorov čoraz viac zasahovať do priestoru, ktorý už dnes využíva lodná doprava, rybolov, energetická infraštruktúra aj morské ekosystémy.
Británia chystá najväčší offshore veterný park na svete
Výskumníci poukazujú aj na takzvané veterné tiene. Veľké veterné parky môžu ovplyvňovať prúdenie vzduchu na vzdialenosť desiatok kilometrov, čo môže znižovať výrobu elektriny v susedných projektoch. Pri ďalšom rozvoji offshore veternej energetiky preto podľa autorov porastie význam cezhraničného plánovania a koordinácie využívania morského priestoru.
Vietor pokryl v Európskej únii 19 percent spotreby elektriny, Slovensko zostáva na okraji
Výskum vznikol v spolupráci Heriot-Watt University, University of Hull a University of St Andrews. Podľa autorov môže štúdia slúžiť ako podklad na hodnotenie ďalšieho rozvoja veternej energie na mori v Severnom mori.
