Perzský záliv, Hormuzský prieliv, európske ceny plynu aj budúcnosť ruských dodávok do regiónu. V rozhovore pre SITA finančný analytik Stanislav Pánis vysvetľuje:
- prečo dnes trhy s ropou a plynom viac než samotné vysoké ceny znepokojuje riziko fyzického nedostatku surovín,
- prečo sa energetický komplex nevráti rýchlo do stavu spred konfliktu na Blízkom východe,
- čo môže pre Slovensko aj širší región znamenať ďalší vývoj pri ruskej rope, plyne a tranzitných vzťahoch.
Ktoré faktory dnes najviac ovplyvňujú ceny kľúčových energetických komodít vo svete, najmä ropy a plynu?
Je to predovšetkým konflikt na Blízkom východe, respektíve očakávania, že aktuálne prímerie sa premení na trvalý mier medzi USA a Iránom, Hormuzský prieliv bude čoskoro odblokovaný a obnova poškodenej energetickej infraštruktúry Perzského zálivu nepotrvá príliš dlho. Tieto očakávania preto aktuálne tlačia ceny ropy s rezervou pod 100 dolárov a plynu v Európe k hranici 40 eur.
Energetika sa mení: Firmy už nekupujú len elektrinu, ale riadia svoje náklady a riziká - ROZHOVOR
Zdá sa, že trh mierne podceňuje možnosť negatívneho scenára obnovy bojov a skutočnosť, že napriek prímeriu je Hormuzský prieliv stále nepriechodný pri dvojnásobnej blokáde Iránom aj americkým loďstvom. Ropa a ropné produkty začínajú v Európe a v Ázii fyzicky chýbať. Preto vidno roztvorené nožnice medzi cenami burzových kontraktov a reálnych fyzických dodávok, ktoré miestami presahovali 40 dolárov.
Do akej miery ide pri súčasnom vývoji o krátkodobú reakciu trhu na geopolitické napätie a do akej miery už o signál hlbšej a trvalejšej zmeny?
Geopolitické napätie v tejto chvíli skôr odznieva a s ním aj stres na trhu. Riziková prémia v cenách energií klesá, ale stále je zvýšená, keďže mierová dohoda zatiaľ nie je dosiahnutá a USA aj Irán preskupujú vojenské sily pre prípad, že by rokovania zlyhali. Navyše, ceny ropy aj plynu sa ani po prípadnej dohode medzi oboma stranami nevrátia rýchlo na predvojnové úrovne. Nejaký čas totiž potrvá, kým sa celý energetický komplex zoštandardizuje do stavu spred vypuknutia vojny.
Oprava poškodenej energetickej infraštruktúry krajín Perzského zálivu môže byť časovo náročná. Technicky môže byť komplikované, kým sa zvýši ťažba ropy po tzv. shut-inoch, teda vynútených poklesoch ťažby pre plné zásobníky a prerušený export. Okrem toho Katar avizoval, že bude niekoľko rokov rekonštruovať Ras Laffan, najväčšiu LNG inštaláciu na svete, ktorá je zodpovedná za globálnu produkciu 20 percent skvapalneného zemného plynu (LNG).
Okrem toho, ak si Irán vynúti vyberanie mýta pri prechode cez Hormuzskú úžinu, môže to znamenať trvalú zmenu na trhu s energiami a ich vyššie ceny pri zmenenom pomere síl v novej geopolitickej architektúre sveta.
Je dnes väčším rizikom samotná drahšia ropa a plyn, alebo skôr to, že trh začína znovu započítavať možnosť fyzického narušenia dodávok?
Vyššie ceny sú nepríjemné, ale po očistení o vplyv inflácie nie sú extrémne v porovnaní s predchádzajúcimi energetickými šokmi, čo dvojnásobne platí v prípade plynu. Väčším problémom je riziko fyzickej nedostupnosti. Okrem toho z pohľadu európskeho priemyslu je mimoriadne nepríjemné, že ceny plynu v Európe sú rádovo štvornásobne až šesťnásobne vyššie ako v USA, čo radikálne znižuje jeho konkurencieschopnosť. A to najmä v energeticky náročných odvetviach, ako je chemický priemysel.
Európa sa dnes žiaľ príliš spolieha na LNG trh, čo znamená, že aktuálne musí súťažiť najmä o americké objemy plynu s Áziou, ktorá predtým odoberala plyn z Kataru (ten je v súčasnosti nedostupný a ešte niekoľko rokov bude). Ak by sa viac spoliehala na potrubný plyn, ktorý si prirodzene ázijskí zákazníci nemôžu kúpiť, ceny by boli nižšie. Európa sa však plánuje od ruského potrubného plynu úplne odstrihnúť. Ideálne by pritom bolo, aby americký LNG plyn súťažil s ruským a nórskym potrubným plynom o európskeho zákazníka. Vyššia konkurencia by tlačila ceny nadol.
Je podľa vás Slovensko dnes pri rope a plyne odolnejšie než počas predchádzajúcich kríz, alebo zostáva v niektorých oblastiach stále zraniteľné?
Slovensko vie dnes získať ropu aj plyn zo západu aj z východu, takže je v dobrej pozícii. V ideálnom prípade by sme sa z nákladového pohľadu nemali odstrihávať od žiadnych dodávateľov, využívať efekt konkurenčného prostredia a pragmaticky nakupovať za najnižšie ceny. Politika EÚ v rámci plánu REPowerEU však diktuje zastaviť nákupy energií z Ruska do konca roka 2027, čo je pre Slovensko ekonomicky nevýhodné.
Ak by nová maďarská vláda prehodnotila doterajší prístup k energetike, čo by to mohlo znamenať pre región, najmä pri ruskej rope, plyne a tranzitných vzťahoch?
Záleží na tom, do akej miery by prehodnotila vzťahy. V rámci regiónu by Slovensko ostalo jediné, ktoré by ešte nakupovalo ruský plyn a ropu, a aj to len do konca roka 2027, keď začne platiť úplný „phase out“ od Ruska. Teda ak sa dovtedy nezmení postoj Bruselu, po čom volá čoraz viac biznis lídrov v Únii, ktorí si uvedomujú, že ruské dodávky by pomohli znížiť relatívne vysoké ceny energií v Európe.
Aké sú Vaše očakávania pri Družbe a širšie pri rope a plyne v Maďarsku – čakáte skôr kontinuitu, alebo postupnú snahu o väčšiu diverzifikáciu dodávok?
Víťaz volieb a očakávaný nový premiér Péter Magyar avizoval pragmatický postoj k ruským energiám. Deklaroval, že vláda bude nakupovať plyn a ropu najlacnejším a najbezpečnejším možným spôsobom, čo znamená, že to bude aj z Ruska. Magyar pripomenul, že nemôže zmeniť geografiu, keďže ide o vnútrozemskú krajinu, ktorá je historicky energetickou infraštruktúrou prepojená s Ruskom.
Zdôraznil, že vláda urobí všetko pre diverzifikáciu dodávok, aby zvýšila energetickú bezpečnosť a dosiahla lepšie ceny. Avšak to neznamená úplné odstavenie Ruska. Chce konkurenčné prostredie medzi dodávateľmi, čo bude tlačiť ceny nadol a umožní nakupovať tam, kde je to najvýhodnejšie.
Potvrdil svoj predvolebný sľub postupne ukončiť závislosť od ruskej energie do roku 2035, ale v krátkodobom horizonte (najmä vzhľadom na existujúcu infraštruktúru ako ropovod Družba) budú ruské dodávky stále súčasťou mixu. Okrem toho naznačil, že po skončení vojny na Ukrajine by Európa mohla zrušiť sankcie na ruskú energiu.
Zdá sa, že Magyar má teda triezvy, racionálny pohľad na ruské energie a berie do úvahy aj náklady či dostupnosť na rozdiel od predsedníčky Európskej komisieUrsuly von der Leyenovej.
