Energetický trh v Európe prechádza zásadnou transformáciou. Geopolitické napätie, volatilita cien energií aj tlak na dekarbonizáciu nútia firmy meniť svoje stratégie a investície. Podniky dnes čoraz viac riešia energetiku komplexne – od nákupu komodít až po vlastnú výrobu energie a technologické úspory. V rozhovore to vysvetľuje Martin Kumpan, konateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Slovenské elektrárne – energetické služby, ktorý hovorí aj o najčastejších chybách pri nákupe energií či o tom, pre ktoré firmy má dnes najväčší zmysel fotovoltika.
Ako sa dnes mení energetický trh pod vplyvom cien elektriny, regulácie, geopolitiky a tlaku na dekarbonizáciu?
Do roku 2020 sme energetický trh v Európe mohli považovať za mimoriadne stabilný, s minimálnou volatilitou cien plynu a elektriny. Pandémia COVID-19, konflikt na Ukrajine a napätie na Blízkom východe však tento obraz úplne zmenili. Tieto udalosti naplno odhalili zraniteľnosť európskej energetiky, ktorá pramení z dlhodobej závislosti od lacných fosílnych surovín z Ruska.

Čierne scenáre sa napĺňajú. Tankovanie na Slovensku prudko zdražuje, ceny nafty sú najvyššie za posledné dva roky
V dôsledku týchto udalostí boli firmy nútené zásadne prehodnotiť svoje energetické stratégie a hľadať cesty k väčšej nezávislosti. Trh sa začal prirodzene orientovať na dekarbonizáciu ako na spôsob posilnenia energetickej bezpečnosti a sebestačnosti. Spoločnosti si uvedomili, že stabilita stojí na komoditách, ktoré si vieme vyrobiť doma. Na Slovensku je to najmä elektrina.
Hoci jadrový sektor bol historicky previazaný na ruské palivo, v súčasnosti na Slovensku prebieha aktívna diverzifikácia dodávateľských reťazcov. Tento strategický posun vedie k masívnym investíciám do obnoviteľných zdrojov aj k transformácii výrobných procesov z plynu na elektrinu s cieľom minimalizovať závislosť od externých faktorov.
V čom je pri nákupe energií dôležité správne načasovanie a vhodne zvolená stratégia?
Najčastejšou chybou, ktorú firmy pri nákupe elektriny a plynu robia, je, že sa pri výberovom konaní sústredia výlučne na dosiahnutie čo najnižšej prirážky k burzovej cene. Tento prístup bol účinný v minulosti, keď bol trh stabilný a rozdiely v burzových cenách sa pohybovali rádovo v centoch. Dnes je však situácia na trhu iná a vyžaduje komplexnejší pohľad.
Dnes má výrazne väčší vplyv na celkové náklady správne načasovanie nákupu a vhodná voľba nákupnej stratégie. Firmy by mali zvažovať alternatívne formy obstarávania, ako je priemerovanie cien niekoľkých ročných produktov alebo priemer ceny produktu za určité obdobie, ktoré je historicky obdobím s najnižšou cenou v roku.
Významnú rolu zohráva aj správny výber produktu, prostredníctvom ktorého firma energie odoberá. Mnohé spoločnosti automaticky pokračujú v produktoch, na ktoré sú zvyknuté, aj keď im už z hľadiska odberového profilu nevyhovujú. Správne zvolený produkt pritom dokáže priniesť výrazné úspory a lepšie využitie potenciálu trhu.
Výsledkom je často situácia, keď firma síce v tendri získa dodávateľa s najnižšou prirážkou, no kvôli nesprávnemu načasovaniu alebo nevhodnému produktu môže nakoniec zaplatiť viac, než keby si vybrala dodávateľa s mierne vyššou prirážkou, ale s adekvátnym produktovým nastavením a vhodnou nákupnou stratégiou.
Ďalšou častou chybou je, že sa firmy nepozerajú na energetiku ako na celok. Pre rôzne oblasti energetiky si vyberajú rôznych partnerov, čo v praxi často vedie k neefektívnym riešeniam, nejednotnej stratégii a vyšším celkovým nákladom. Je oveľa efektívnejšie spolupracovať so silným a stabilným partnerom, ktorý dokáže pokryť energetiku ako celok – od samotnej dodávky energií až po analýzu, návrh a realizáciu technologických úsporných riešení.
Mnohé firmy hovoria o dekarbonizácii, ale investície odkladajú. Kedy je to podľa vás ešte reputačná téma a kedy už tvrdá ekonomická realita?
V dnešnom podnikateľskom prostredí sa pohľad na dekarbonizáciu výrazne posunul. Už to dávno nie je len otázka imidžu alebo povinného plnenia európskych regulácií. Pre firmy sa z nej stala jasná ekonomická realita, ktorá im v dlhodobom horizonte prináša finančné benefity a posilňuje ich odolnosť voči externým rizikám.
V praxi dekarbonizácia znamená najmä postupné znižovanie závislosti od dovážaných fosílnych palív. Európa nemá pod kontrolou ani ich cenu, ani dostupnosť a historicky ich dovážala z geopoliticky nestabilných regiónov. Firmy preto čoraz viac prechádzajú na lokálne a stabilné energetické riešenia. Na Slovensku to v prvom rade znamená intenzívnu elektrifikáciu priemyselných a výrobných technológií, keďže elektrina je komodita, ktorú vieme vo veľkej miere vyrábať doma.
Dôležitou súčasťou tohto procesu je aj rastúci podiel obnoviteľných zdrojov energie, ktorý firmám umožňuje napĺňať ich klimatické záväzky a zároveň znižovať dlhodobé prevádzkové náklady. Hoci počiatočné investície môžu pôsobiť náročne a návratnosť sa nemusí prejaviť okamžite, z dlhodobého pohľadu ide o strategické rozhodnutie, ktoré firmám stabilizuje budúce náklady na energie a zvyšuje ich prevádzkovú odolnosť.
Ak chce podnik znižovať emisie, čo má urobiť ako prvé, aby to neohrozilo jeho cash-flow a konkurencieschopnosť?
Dosiahnuť rovnováhu medzi ekologickou zodpovednosťou a ekonomickou výkonnosťou je dnes pre podniky úplne reálne. Kľúčom k udržaniu konkurencieschopnosti pri súčasnom znižovaní emisií je odstránenie najväčších bariér, ktorými sú vysoké počiatočné kapitálové výdavky a technologické riziká. Tie však možno eliminovať vhodným modelom spolupráce a výberom silného strategického partnera, ideálne takého, ktorý rozumie celému energetickému reťazcu – od dodávky energií cez návrh a realizáciu projektov až po dlhodobú prevádzku technológií.
Model, ktorý využívame v Slovenských elektrárňach – energetických službách, funguje na princípe, že celú investíciu preberáme na seba, rovnako aj technologické riziko. Zákazník presne vie, aké úspory môže očakávať, pretože za ich reálne dosiahnutie poskytujeme prísne garancie.
Tento zodpovedný prístup znamená, že naším cieľom nie je predať čo najviac energie, ale pomôcť klientovi čo najviac energie ušetriť. Podniky tak dokážu modernizovať svoje prevádzky bez zaťaženia cash-flow a zároveň výrazne znížiť svoju uhlíkovú stopu.
Fotovoltika sa často prezentuje ako univerzálne riešenie. Pre ktoré firmy dnes naopak ekonomicky nevychádza a pre ktoré dáva najväčší zmysel?
Pri súčasných regulačných podmienkach na Slovensku a aktuálnej situácii na trhu s elektrinou je fotovoltika najvýhodnejšia pre podniky, ktoré dokážu vyrobenú elektrinu spotrebovať priamo vo vlastnej prevádzke. Z ekonomického hľadiska má projekt najväčší prínos vtedy, keď sa diagram výroby elektriny z fotovoltiky čo najviac prekrýva s krivkou reálnej spotreby daného podniku.
Pri priamej spotrebe vyrobenej energie totiž firma šetrí nielen na samotnej cene komodity, ale aj na distribučných poplatkoch. Naopak, ak by musela dodávať značnú časť svojej výroby späť do distribučnej siete, povedzme viac ako desať percent, projekt začína strácať efektivitu. Prebytky by totiž firma predávala len za trhovú cenu komodity, a to zvyčajne práve v časoch, keď je z dôvodu vysokej výroby cena elektriny na trhu veľmi nízka.
Kľúčom k úspešnej investícii do solárnej energie je preto správne nadimenzovanie technológie tak, aby sa maximálna časť vyrobenej elektriny využila priamo v prevádzke. Takto nastavený systém dokáže firme priniesť dlhodobú stabilitu, úsporu nákladov aj výrazné zníženie uhlíkovej stopy.
V čom sa dnes reálne mení úloha dodávateľa energií? Kde sa končí predaj komodity a začína partnerstvo pri komplexných energetických riešeniach?
Úloha dodávateľa energií sa dynamicky mení a celý sektor sa posúva do éry, v ktorej už samotný predaj komodity nestačí. Vďaka pokročilej digitalizácii je dnes možné inteligentne prepájať dodávku energií s modernými technológiami tak, aby sa z každého detailu výrobného procesu vyťažil pre klienta maximálny ekonomický benefit.
Pre úspešnú realizáciu je nevyhnutný partner, ktorý perfektne rozumie technológiám aj energetike zároveň. Dodávateľ tak čoraz častejšie vystupuje ako integrátor riešení, ktorý dokáže prepájať nákup elektriny s riadením spotreby a prevádzkovými potrebami klienta, čo umožňuje zvoliť pre zákazníka absolútne najlepšiu stratégiu.
Ukážkovým príkladom takejto synergie je prepojenie fotovoltiky s batériovými úložiskami, ktorú už využívajú viacerí naši klienti. Prebytky vyrobenej energie firma nemusí nevýhodne predávať do siete, ale uloží si ich do batérie a využije v čase špičkovej spotreby. Vďaka tomu, že máme pod kontrolou aj samotnú dodávku elektriny, vieme systém nastaviť tak, aby sa batéria nabíjala zo siete v momentoch, keď sú ceny na spotovom trhu najnižšie, a vybíjala sa v čase, keď je cena elektriny najvyššia. Pre klienta tým realizujeme atraktívnu formu cenovej arbitráže.
Podobné flexibilné prístupy vieme aplikovať aj pri inteligentnom riadení existujúcich systémov chladenia či vykurovania, kde už krátkodobá regulácia odberu prináša významné úspory. Tento aktívny energetický manažment je dnes doménou moderných spoločností, ktoré už nesprostredkúvajú len komoditu, ale poskytujú skutočne komplexné energetické služby.
Slovenské elektrárne – energetické služby
Spoločnosť Slovenské elektrárne – energetické služby, s.r.o. je 100%-ná dcérska spoločnosť Slovenských elektrární, a. s. Jej hlavnou podnikateľskou činnosťou je poskytovanie komplexných energetických služieb koncovým odberateľom, vrátane predaja elektriny, plynu, tepla, chladu a riešení energetickej efektívnosti, ktoré pomáhajú klientom znižovať náklady a zvyšovať energetickú stabilitu.
Spoločnosť pôsobí na slovenskom a českom trhu a v jej odberateľskom portfóliu dominujú výrobné podniky z rôznych priemyselných odvetví. Medzi klientami spoločnosti sú tiež logistické centrá, obchodné siete, developeri, verejné inštitúcie, ale tiež tisícky malých a stredných podnikov a domácností.
Medzi najvýznamnejšie projekty spoločnosti patrí realizácia a prevádzka najväčšieho batériového úložiska na Slovensku, návrh a prevádzka energetickej infraštruktúry Národného futbalového štadióna, najzelenšieho futbalového štadióna v Európe, ekologizácia vysokohorských chát vo Vysokých Tatrách a mnohé ďalšie projekty energetickej efektívnosti v priemyselných spoločnostiach na Slovensku.












