Obnoviteľné zdroje energií (OZE) môžu pomôcť slovenským firmám znižovať náklady na elektrinu a posilniť ich konkurencieschopnosť. Slovensko však podľa Karabu stále nemá dostatočne jasnú stratégiu rozvoja modernej energetiky a zaostáva najmä pri väčších projektoch, flexibilite a batériových úložiskách.
Obnoviteľné zdroje energie môžu pomôcť slovenským firmám znižovať náklady na elektrinu a posilniť ich konkurencieschopnosť. Slovensko však stále nemá dostatočne jasnú stratégiu rozvoja modernej energetiky a zaostáva najmä pri väčších projektoch, flexibilite a batériových úložiskách, uviedol riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Slovensko v posledných rokoch výrazne zrýchlilo rozvoj fotovoltiky. Ktoré segmenty trhu dnes podľa vás rastú najrýchlejšie a čo tento rast najviac poháňa?
V posledných rokoch sa na Slovensku rozvíja najmä fotovoltika, ktorá tvorí 95 % všetkého nového inštalovaného výkonu. Dôvody sú pritom veľmi podobné ako vo väčšine sveta. Fotovoltika spolu s veternou energiou dnes patrí medzi najlacnejšie zdroje výroby elektriny, čo domácnostiam aj firmám umožňuje znižovať náklady na energie. Zároveň čoraz viac rastie význam energetickej bezpečnosti a snahy mať vlastný lokálny zdroj elektriny.
Karaba: Fotovoltika sa oplatí najmä tam, kde domácnosť vie elektrinu hneď spotrebovať - ROZHOVOR
Otázku energetickej bezpečnosti pritom Slovensko nevníma prvýkrát. Už počas plynovej krízy v roku 2008 sme zažili, aké zraniteľné môže byť zásobovanie fosílnymi energiami zo zahraničia v dôsledku geopolitických konfliktov a mocenských hier Ruska. Od roku 2022 sa v Európe opakovane rieši dostupnosť plynu či riziko jeho nedostatku pre priemysel alebo domácnosti.
Tieto faktory dnes výrazne ovplyvňujú aj správanie spotrebiteľov. Podľa dát z našej štúdie Slovak Market Outlook for Renewables 2026 tvorili domácnosti minulý rok viac ako polovicu celkového prírastku nových fotovoltických kapacít, ktorý dosiahol 243 MW. Zvyšok predstavovali najmä lokálne zdroje vo firmách. Komerčné projekty tvorili len 7 % celkového prírastku výkonu, čo poukazuje na to, že rôzne poplatky, regulačné bariéry a komplikované podmienky pripojenia dnes na Slovensku stále výrazne brzdia výstavbu väčších obnoviteľných zdrojov.
Veľa sa hovorí o potrebe zrýchliť povoľovanie obnoviteľných zdrojov. V čom sa situácia na Slovensku za posledný rok zlepšila a kde ešte stále vidíte najväčšie prekážky?
Nie som si istý, či sa dá hovoriť o zásadnom zlepšení. Veterná energetika čelí hoaxom a dezinformáciám nielen z rôznych kváziobčianskych iniciatív, ale aj so zrejmým negatívnym prístupom štátu. V rámci povoľovacích procesov stoja na Ministerstve životného prostredia viaceré zámery veterných parkov a čakajú na záverečné stanovisko k EIA už mnoho mesiacov nad rámec zákonných lehôt.
Povoľovacie procesy sa však zlepšili pre menšie OZE, a to vďaka novému stavebnému zákonu prijatému minulý rok, ktorý priniesol hranicu 50 kW, pod ktorou nie je potrebné žiadne stavebné povolenie alebo ohláška. Ďalšou pozitívnou zmenou je digitalizácia pripojovacích procesov u distribučných spoločností, ktorá skrátila lehoty na vybavovanie pripojenia do siete.
Veterná energetika sa po dlhom období stagnácie opäť dostáva do diskusie. Myslíte si, že Slovensko je pripravené na väčší rozvoj veterných projektov?
Otázka dnes podľa mňa nestojí v tom, či je Slovensko pripravené na rozvoj veternej energetiky, ale skôr, či si môžeme dovoliť ignorovať jeden z najrýchlejšie rastúcich segmentov energetiky na svete. Veterné elektrárne spolu s fotovoltikou dnes patria medzi najlacnejšie zdroje výroby elektriny a mnohé krajiny ich rozvoj vnímajú ako strategickú súčasť svojej energetickej aj priemyselnej politiky.
Na Slovensku sa pritom už stalo takmer štandardom diskutovať o stovkách miliónov eur na energopomoc pre domácnosti, no oveľa menej sa systematicky rieši príčina vysokých cien energií a postupná strata konkurencieschopnosti priemyslu. A to napriek tomu, že Slovensko má pomerne silný jadrovo-vodný základ, na ktorom by sa dala budovať moderná a cenovo dostupná energetika .
Chýba nám však dlhodobý strategický prístup štátu k tomu, ako má vyzerať budúci energetický mix a ako zabezpečiť dostatok lacnej elektriny pre priemysel aj domácnosti. Súčasťou riešenia pritom nie je len výstavba nových fotovoltických a veterných elektrární, ale aj podpora flexibility elektrizačnej sústavy. Ide najmä o batériové úložiská, riadenie spotreby či ďalšie nástroje, ktoré umožnia efektívnejšie využívať lacnú elektrinu z obnoviteľných zdrojov.
Európska únia tlačí na rozvoj batériových úložísk a flexibility. Ako ďaleko je podľa vás Slovensko v tejto oblasti v porovnaní s okolitými krajinami?
Slovensko sa v oblasti batériových úložísk a flexibility síce začína posúvať dopredu, no v porovnaní s okolitými krajinami stále skôr dobieha predchádzajúce zaostávanie. Pozitívne však je, že rok 2025 priniesol prvú výraznejšiu vlnu väčších batériových projektov a trh sa postupne presúva z pilotnej fázy do komerčného rozvoja. Podľa našej štúdie Slovak Market Outlook for Renewables 2026 dosiahla ku koncu roka 2025 celková kapacita veľkých samostatne pripojených batériových úložísk približne 84 MWh, pričom v roku 2025 pribudlo 24 nových projektov s výkonom takmer 33 MW.
Výraznejší rozvoj vidíme aj v segmente firemných a domácich batérií, kde rastie kombinácia fotovoltiky s úložiskami. Slovensko sa tak začína približovať krajinám, ako sú Nemecko, Rakúsko či Taliansko, kde sa batérie postupne stávajú štandardnou súčasťou nových fotovoltických systémov.
Stále však zaostávame v regulačnom nastavení trhu, v možnostiach zapojenia flexibility do trhu s podpornými službami či v rýchlosti povoľovacích procesov. Práve schopnosť vytvoriť stabilné a predvídateľné prostredie pre investície do flexibility rozhodne o tom, či Slovensko dokáže držať krok s okolitými krajinami a efektívne integrovať rastúci objem obnoviteľných zdrojov do elektrizačnej sústavy.
Čoraz viac domácností aj firiem investuje do vlastných zdrojov elektriny. Mení sa podľa vás pohľad Slovákov na obnoviteľné zdroje energie?
Áno, mení sa, a to v pozitívnom zmysle slova. Dnes už viac ako 70-tisíc domácností má buď samotnú fotovoltiku, alebo aj kombináciu fotovoltiky s tepelným čerpadlom. Túto skúsenosť s citeľnými úsporami na nákladoch za energie nedokážu prehlušiť ani negatívne vyjadrenia politikov, že zelené zdroje sú v podmienkach Slovenska drahou záležitosťou.
Pri veľkých elektrárňach je však situácia odlišná. Slováci sú vystavení masívnym dezinformačným kampaniam, zameraným najmä, no už nielen, na veterné elektrárne. Hoci už dlhšie aj NATO, aj rôzne spravodajské služby členských štátov EÚ upozorňujú na to, že Rusko tu vedie hybridnú vojnu aj na sociálnych sieťach proti zelenej energetike, reakcia štátu je stále nedostatočná.
Slováci tak vidia na sociálnych sieťach AI obrázky horiacich veterných elektrární, mŕtvych živočíchov v ich blízkosti, a štát na tento problém nereaguje dostatočne aktívne.
6.Dôležitou témou sa stáva komunitná energetika a zdieľanie elektriny. Vidíte už na Slovensku prvé úspešné projekty, ktoré by mohli byť príkladom pre ďalšie mestá alebo obce?
Áno, prvé pozitívne príklady sa už na Slovensku objavujú, hoci komunitná energetika je u nás stále len na začiatku. Vidíme rastúci záujem zo strany samospráv, bytových domov aj lokálnych energetických komunít, ktoré chcú lepšie využívať elektrinu vyrobenú z vlastných zdrojov a znižovať svoju závislosť od externých dodávok energií. Dôležité je, že komunitná energetika dnes už nie je len environmentálnou témou, ale čoraz viac aj ekonomickou a bezpečnostnou otázkou. Mestá a obce začínajú chápať, že lokálna výroba a zdieľanie elektriny môže pomôcť stabilizovať ich energetické náklady a zároveň zvýšiť energetickú sebestačnosť.
Zároveň však treba otvorene povedať, že Slovensko je v porovnaní s viacerými krajinami EÚ stále len v počiatočnej fáze. Chýbajú nám špeciálne tarify na zdieľanie elektriny, podporné finančné mechanizmy aj širšia osveta. Veľkou výzvou zostáva najmä administratívna náročnosť a stále pomerne komplikované nastavenie zdieľania elektriny v praxi.
Napriek tomu vnímame, že prvé projekty a pilotné iniciatívy vytvárajú dôležité know-how a môžu vytvoriť dobrý základ pre ďalší rozvoj. Ak sa podarí zlepšiť regulačné podmienky, komunitná energetika môže byť v najbližších rokoch jednou z najzaujímavejších oblastí rozvoja modernej energetiky na Slovensku.
Priemysel čelí vysokým cenám energií aj tlaku na dekarbonizáciu. Môžu obnoviteľné zdroje podľa vás pomôcť slovenským firmám zvýšiť konkurencieschopnosť?
Aj tu otázka nestojí v tom, či môžu, pretože inak by Čína, ktorá je výrobnou halou pre celý svet, nebudovala masívne projekty veterných aj fotovoltických elektrární spolu s batériami. Správna otázka je, prečo sa tak ešte nedeje. Odpoveď je, žiaľ, opäť podobná: štát nemá jasnú víziu a stratégiu a len veľmi neochotne reaguje na dramatické zmeny v energetike spôsobené geopolitickými konfliktmi.
Namiesto toho Slovensko míňa stovky miliónov eur ročne na dotovanie energií pre domácnosti a vláda sa stále spolieha na „lacný“ ruský plyn a na nový jadrový zdroj, ktorý nám má vraj slúžiť ako „mašina na peniaze“. Ale krajiny, ktoré stavajú jadrové zdroje, zároveň inštalujú omnoho viac obnoviteľných zdrojov a energetických úložísk. Dobrým príkladom je opäť Čína, ktorá ročne vybuduje taký výkon novej kapacity obnoviteľných zdrojov ako zvyšok sveta dokopy.
Slovensko má tradične silnú jadrovú energetiku. Ako podľa vás môže v budúcnosti fungovať kombinácia jadra a obnoviteľných zdrojov?
Jadro je a bude súčasťou nášho energetického mixu. Diskusia sa tu nesprávne stavia do roviny buď – alebo. Nie je to tak. Jadro vyrába nízkoemisnú energiu a existujúce jadrové bloky, ktoré boli postavené pred desiatkami rokov, dokážu vyrábať elektrinu za prijateľnú cenu.
Nový jadrový zdroj je iná téma. Investičné náklady sú tak vysoké, že dnes je výrobná cena elektriny, tzv. LCOE, z nového jadra dramaticky vyššia ako v prípade slnka a vetra. Bez garancie štátu, napríklad aj zmluvy na výkup elektriny, nezíska investor financovanie. Je pritom vysoko pravdepodobné, že následne by sme takto vyrobenú elektrinu každoročne dotovali z našich daní.
Ak by sme rovnaké peniaze investovali do modernizácie sietí, mechanizmov na podporu vzniku úložných kapacít a rozvoja služieb flexibility, mohli by sme byť na tom omnoho lepšie. Jednak to nepotrvá 20 a viac rokov, ako v prípade výstavby novej jadrovej elektrárne, zároveň takto investované peniaze budú vytvárať vyššiu zamestnanosť u nás. Už len výstavba cca 700 MW veterných elektrární by do roku 2030 u nás vytvorila takmer 15-tisíc pracovných miest. Vytvorí porovnateľný počet miest aj výstavba novej jadrovej elektrárne?
Aké technologické trendy dnes podľa vás najviac menia energetický sektor? Sú to batérie, umelá inteligencia, flexibilita alebo niečo iné?
Energetiku dnes nemení jedna technológia, ale kombinácia viacerých trendov, ktoré sa navzájom prepájajú. Kľúčovým prvkom sú batériové úložiská a flexibilita, pretože práve tie umožňujú efektívne integrovať rastúci objem obnoviteľných zdrojov do elektrizačnej sústavy. Energetika sa totiž postupne mení z modelu založeného na stabilných veľkých zdrojoch na systém, ktorý musí v reálnom čase reagovať na výrobu aj spotrebu.
Veľmi významnú úlohu začína zohrávať aj digitalizácia a umelá inteligencia. AI dokáže pomáhať pri predikcii výroby z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú závislé od počasia, optimalizácii spotreby, riadení batérií či obchodovaní s flexibilitou na trhu. Čoraz dôležitejšie budú aj inteligentné siete a aktívnejšie zapájanie odberateľov, ktorí sa už teraz stávajú významným hráčom na trhu s elektrinou. Z dlhodobého pohľadu preto nejde len o výstavbu nových zdrojov, ale o transformáciu celého fungovania energetiky na decentralizovanejší, digitálnejší a flexibilnejší systém.
Keď sa pozriete na slovenskú energetiku o päť až desať rokov dopredu, čo by ste chceli, aby bolo najväčším úspechom rozvoja obnoviteľných zdrojov na Slovensku?
Za najväčší úspech by som považoval , keby Slovensko prestalo vnímať obnoviteľné zdroje ako okrajovú alebo ideologickú tému a začalo ich chápať ako strategickú súčasť modernej energetiky a energetickej bezpečnosti štátu.
Bol by som rád, keby sme o päť až desať rokov mali dostatok nových a inteligentne riadených fotovoltických a veterných elektrární, rozvinuté batériové úložiská a funkčný trh s flexibilitou, ktorý pomáha znižovať ceny elektriny aj závislosť od dovozu fosílnych palív. Rovnako dôležité bude, aby z tejto transformácie profitovali slovenské domácnosti, firmy aj regióny.
Za veľký úspech by som považoval aj to, keby sa Slovensko prestalo patriť medzi krajiny, ktoré v moderných energetických technológiách dobiehajú zvyšok Európy, a naopak sa stalo príkladom toho, že aj priemyselná krajina môže kombinovať konkurencieschopnosť, energetickú bezpečnosť a dekarbonizáciu.
