Slovenské domácnosti ušetria. Peňaženky im chráni relatívne chladné počasie počas letnej sezóny. Ako uviedol hlavný ekonóm Trinity BankLukáš Kovanda, tohtoročné chladné leto obmedzilo spotrebu elektriny, keďže klimatizácie v domácnostiach zostávajú vo väčšine prípadoch vypnuté.
Úľava pre distribučné siete aj domácnosti
„Letná spotreba elektriny pre klimatizácie raste z roka na rok. Výnimkou je tohtoročný júl, ktorý pre chladnejšie počasie vývoj zabrzdil,“ uviedol Kovanda. Chladnejšie leto podľa neho prinieslo úľavu nielen distribučným sieťam, ale aj rozpočtom domácností. Klasická klimatizácia určená na chladenie jednej miestnosti bežnej veľkosti spotrebuje behom sezóny približne 100 až 140 kilowatthodín elektriny.
„V domácnostiach, v ktorých tohtoročné leto nebolo nutné klimatizácie zapínať, tak tieto náklady zostali v peňaženke,“ dodal Kovanda. Dôvodom stagnácie spotreby elektriny, a to aj napriek výraznému nárastu počtu klimatizácií tak v domácnostiach ako aj vo firmách, je podľa Kovandu jednoznačne chladnejšie počasie. Aj keď to je podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) úplne normálne.
Priemerná mesačná teplota vzduchu
„Tohtoročný nadnormálne teplý jún a prvé júlové dni nás naladili na charakter počasia, ktorý sme zažívali v posledných 10 rokov v júli takmer pravidelne (okrem rokov 2017 a 2020). Ale v minulosti takýto charakter počasia nebol pre naše územie typický. Väčšina verejnosti preto bola sklamaná z počasia v júli a akoby stále čakala na leto,“ uviedol SHMÚ.
Treba to však brať relatívne, pretože júl v roku 2024 bol podľa SHMÚ na Slovensku historicky najteplejším júlom od roku 1931. Ak by sme porovnávali priemernú mesačnú teplotu vzduchu v týchto dvoch júloch, tak v tohtoročnom júli boli hodnoty priemernej mesačnej teploty vzduchu približne o 2 až 3 °C nižšie, ako to bolo v minuloročnom júli.
Českým odberateľom hrozí zdraženie plynu. Vraj je za tým aj Slovensko
Napríklad v Bratislave na letisku dosiahla priemerná mesačná teplota vzduchu v júli 2024 hodnotu 24,9 °C a v júli 2025 hodnotu 22,0 °C. Na letisku v Dolnom Hričove bol tento vzťah 21,5 °C vs. 19,4 °C a v Košiciach 23,8 °C vs. 21,2 °C.
Priemerná mesačná teplota vzduchu v Hurbanove v júli 2024 (24,9 °C) je na tejto meteorologickej stanici najvyššou priemernou mesačnou teplotou vzduchu, bez ohľadu na mesiac, v celej histórii prevádzky meteorologickej stanice, ktorá je už dlhšia ako 150 rokov.
Nižšia spotreba chladenia
„Ak by sme hodnotili teplotné podmienky tohtoročného júla, tak napríklad v Bratislave na letisku bol tohtoročný júl 25. najteplejší od roku 1951, čiže v prvej tretine 75 ročného súboru údajov. Mnohým sa to nebude pozdávať, ale tohtoročný júl bol na Slovensku teplotne normálny,“ konštatoval SHMÚ.
Chladnejšie počasie tak znamenalo nižšiu spotrebu chladenia. Klimatizácie pritom bežne zvyšujú letnú spotrebu elektriny o dve až štyri percentá. Predovšetkým v kanceláriách, supermarketoch a dátových centrách.
Domácnosti si už môžu prepočítať, o koľko sa im vďaka novým emisným povolenkám predraží život
„Tohto roku však mnohé jednotky zostali vypnuté alebo boli prevádzkované len obmedzene. Spotreba elektriny preto nerástla v takej miere, ktorá by odpovedala ďalšiemu rozširovaniu týchto zariadení,“ podotkol Kovanda.
Rastúci počet klimatizačných jednotiek
Rast využívania klimatizácií potvrdzujú aj medzinárodné dáta. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry vzrástla celosvetová spotreba energie na chladenie o viac ako štyri percentá. Tento vývoj podľa Kovandu odráža nielen rastúci počet klimatizačných jednotiek, ale aj dlhodobý trend otepľovania a širšieho využívania chladenia v domácnostiach, službách a v priemysle.
„Tohtoročný vývoj ukazuje, ako citlivo môže počasie ovplyvniť štruktúru energetického dopytu a akú úlohu v tom hrá práve chladenie,“ uzavrel Kovanda.
