Energetická chudoba na Slovensku už nie je len otázkou mrazivých zím. Najnovšie dáta Európskej environmentálnej agentúry (EEA) a Eurofoundu upozorňujú na alarmujúci nárast tzv. letnej energetickej chudoby.
Takmer polovica ľudí na Slovensku uvádza, že si počas extrémnych horúčav nedokáže finančne dovoliť udržať doma primeranú teplotu, čo môže mať priamy dopad na zdravie aj kvalitu života.
Slovensko na chvoste EÚ
Kým v minulosti sa verejná pomoc sústreďovala najmä na kompenzácie cien plynu a elektriny počas vykurovacej sezóny, klimatická zmena prináša novú výzvu: zvládanie letných vĺn horúčav. Slovensko sa v prieskume umiestňuje medzi najhoršie hodnotenými krajinami EÚ – horšie sú na tom už len Poľsko (52,1 %) a Litva (50,7 %).
Energetická chudoba sa zdvojnásobila, čoraz viac domácností si nemôže dovoliť vykúriť svoje bývanie
Podľa prieskumu uviedlo 49,1 % respondentov na Slovensku, že chladenie je nedostupným luxusom. Problém výrazne zasahuje nízkopríjmové skupiny: medzi ľuďmi, ktorí majú problém vyžiť z príjmu, si primeraný tepelný komfort počas leta nedokáže dovoliť až 66,1 %.
Keď sa byty menia na skleníky
Odborníci upozorňujú, že nejde len o absenciu klimatizácie, ale najmä o technický stav budov. „Máme vysoký podiel nerekonštruovaných a energeticky neefektívnych domov, do ktorých sa teplo ľahko dostáva. K tomu sa pridáva energetická chudoba – domácnosti majú vysoké výdavky za energie a nezostávajú im prostriedky ani na zateplenie, ani na klimatizáciu, nieto ešte na jej prevádzku,“ vysvetľuje Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu SAV.
Predseda ÚRSO kritizuje cenotvorbu elektriny na nemeckej burze a navrhuje alternatívu, s rovnakým riešením prišiel aj Fico
Podľa nej sa slovenská klíma postupne približuje balkánskej, no infraštruktúra a bývanie na rastúce teploty nie sú pripravené – chýba najmä vonkajšie tienenie, kvalitná izolácia a adaptované mestské prostredie.
Letná energetická chudoba má pritom aj vážne zdravotné dôsledky. Dlhodobé prehrievanie bytov môže viesť k dehydratácii, kolapsom či zhoršovaniu chronických ochorení, pričom najzraniteľnejšími skupinami sú seniori a malé deti.
Chladenie ako verejná služba
Energetickí experti z Európskeho klimatického paktu zdôrazňujú potrebu systémových zmien. Riešením podľa nich nie sú tisíce individuálnych klimatizácií, ktoré zvyšujú spotrebu energie a prispievajú k prehrievaniu miest.
„Chladenie musí byť súčasťou národných aj mestských koncepcií rovnako ako vykurovanie. Budúcnosťou nie sú tisíce samostatných klimatizácií, ale zdieľané systémy, zásobníky chladu, využívanie geotermálnej energie a inteligentné riadenie spotreby. Ak začneme konať teraz, vieme z chladenia spraviť dostupnú verejnú službu, nie luxus pre pár vyvolených,“ uviedol Matej Fabšík, energetik a ambasádor Klimatického paktu.
ÚRSO zavádza dobrovoľné dynamické ceny elektriny pre domácnosti ako dobrovoľnú alternatívu k fixným tarifám
Téma sa zároveň dostáva aj do regiónov. V rámci iniciatívy Klíma ťa potrebuje a série diskusií National Climate Talk sa prvá diskusia o energetickej chudobe uskutočnila v Rimavskej Sobote. Cieľom je prepájať odborníkov s komunitami v najzasiahnutejších oblastiach a hľadať riešenia, ktoré zahŕňajú technické opatrenia (zatepľovanie, tienenie, modernizáciu bytových domov), aj sociálne spravodlivú adaptáciu na klimatickú zmenu – napríklad cez zdieľanú fotovoltiku či dostupné komunitné riešenia.
