Európska elektrizačná sústava by pri pomalšom rozvoji elektromobility mohla čeliť vyšším nákladom na stabilnú prevádzku. Vyplýva to zo štúdie výskumného inštitútu Fraunhofer ISI, ktorú si objednala organizácia Transport & Environment. Tá upozorňuje, že ak by EÚ zmiernila emisné ciele pre nové osobné vozidlá, v energetickom systéme by bolo menej batérií schopných pomáhať pri riadení výroby a spotreby elektriny.
Problém podľa štúdie nesúvisí iba s dopravou. Elektromobily môžu pri vhodnej technológii fungovať aj ako flexibilný prvok elektrizačnej sústavy. V čase prebytku elektriny zo slnka a vetra sa môžu nabíjať a pri zvýšenom dopyte môžu časť energie dodávať späť do siete.
Ide o technológiu vehicle-to-grid, známu ako V2G. Elektromobil pri nej nie je iba spotrebiteľom elektriny, ale môže sa stať aj dočasným zdrojom. Takéto riešenie môže pomáhať najmä v systéme s rastúcim podielom obnoviteľných zdrojov, ktorých výroba závisí od počasia.
Menej batérií pre energetický systém
Podľa Transport & Environment by zmiernenie súčasných pravidiel mohlo znamenať, že v roku 2040 bude na európskych cestách približne o 49 miliónov elektromobilov menej. Elektrizačná sústava by tak mala k dispozícii menšiu kapacitu, ktorá by mohla pomáhať pri presúvaní spotreby a dodávok elektriny v čase.
ZSE Drive dokončilo výstavbu diaľničných nabíjacích hubov
Štúdia odhaduje, že nižší počet elektromobilov by obmedzil aj ďalší rozvoj solárnej energetiky. Medzi rokmi 2025 a 2040 by sa v EÚ podľa modelu nainštalovalo o 37 percent menej novej solárnej kapacity. V absolútnom vyjadrení by išlo približne o 51 gigawattov.
Časť zelenej elektriny by zostala nevyužitá
Dôvodom je nižšia schopnosť systému využiť prebytočnú elektrinu v čase vysokej výroby. Ak v sieti nie je dostatočný dopyt ani dostupné úložiská, časť výroby z obnoviteľných zdrojov sa musí obmedziť. Model počíta aj s vyšším objemom nevyužitej obnoviteľnej elektriny. Rozdiel by podľa štúdie dosiahol približne šesť terawatthodín ročne do roku 2040.
Rakúsko zlacní nabíjanie elektromobilov pri železničných staniciach a podporí verejnú dopravu
Elektrizačná sústava by zároveň potrebovala viac záložných zdrojov pre obdobia, keď je spotreba vysoká a výroba z obnoviteľných zdrojov nestačí. Model počíta s dodatočnou potrebou približne 13 gigawattov výkonu. Podľa Transport & Environment by takýto výkon zodpovedal približne 150 menším zdrojom určeným na pokrývanie špičkovej spotreby.
Vyššie náklady na siete
Vyššie by boli aj náklady na modernizáciu distribučných sietí. Organizácia odhaduje, že pri zmiernení cieľov pre nové osobné vozidlá by Európa musela ročne investovať dodatočné štyri miliardy eur do sieťovej infraštruktúry. Išlo by najmä o posilňovanie vedení, transformátorov a ďalších prvkov siete, ktoré musia zvládnuť vyššie zaťaženie.
Transport & Environment na základe štúdie tvrdí, že zachovanie súčasných emisných štandardov pre nové osobné vozidlá by mohlo pomôcť nielen pri znižovaní emisií v doprave, ale aj pri riadení elektrizačnej sústavy. Zároveň upozorňuje, že rozhodujúci nebude iba počet elektromobilov, ale aj ich technická výbava.
Drahé palivá a neistota na trhu zvyšujú záujem o elektromobily
Aby mohli batérie áut vo väčšom rozsahu podporovať sieť, nové vozidlá by podľa organizácie mali byť pripravené na obojsmerné nabíjanie a kompatibilné s príslušnými systémami. T&E preto presadzuje, aby sa požiadavky na interoperabilné a obojsmerné nabíjanie dostali do pripravovanej európskej legislatívy pre automobilový sektor.
