Pri regulovaných cenách tepla nastáva pohyb. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) určil maximálnu cenu za služby obchodníka pri dodávke plynu pre výrobu a dodávku tepla na rok 2026. Maximálna cena je po novom stanovená na úroveň 45,07 eura za megawatthodinu.
Čo môžu domácnosti očakávať?
Na základe platnej legislatívy je teraz dodávateľ plynu povinný dodávať plyn za túto regulovanú cenu stanovenú úradom. Cena zahŕňa náklady na komoditu a zabezpečenie plynu, s výnimkou nákladov na prepravu a distribúciu.
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sme sa opýtali, čo bude určenie novej maximálnej ceny pri dodávke plynu na výrobu tepla znamenať pre obyčajnú slovenskú domácnosť. Zaujímalo nás, či domácnosti môžu očakávať zdražovanie alebo zlacňovanie tepla. Jasnú odpoveď sme nedostali.
Slovenské domácnosti počas leta ušetria, dôvodom je najmä počasie a vypnuté klimatizácie
„Vývoj cien tepla pre domácnosti v spomínanej súvislosti bude závisieť napríklad aj od toho, aké zmluvné podmienky majú výrobcovia a dodávatelia tepla uzavreté s dodávateľmi plynu, ale aj ako majú zmluvné podmienky uzavreté so samotnými odberateľmi v domácnostiach. Úrad tieto zmluvné vzťahy pozorne monitoruje v rozsahu svojich kompetencií a v prípade potreby zasiahne,“ povedal pre SITA hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.
Väčšina slovenských domácností by sa však napriek krokom regulačného úradu budúcoročných cien tepla nemala obávať. Premiér Robert Fico už verejne sľúbil, že zhruba 90 % domácností bude mať v budúcom roku také isté ceny tepla ako v tomto roku.
Tešia sa z krokov ministerstva
Najväčší výrobcovia tepla, združení v Slovenskom zväze výrobcov tepla (SZVT), sa nateraz k cenám tepla nevyjadrujú. Tešia sa hlavne z krokov ministerstva životného prostredia, ktoré im po ročnej odmlke konečne vyčlenilo milióny na rekonštrukciu teplárenstva na Slovensku.
„Podarilo sa nám rozdať investičnú podporu vyše 50 miliónov eur pre prvé mestá na modernizáciu teplárenstva. Výmenou vykurovacích zariadení, opravou 50-ročných rozvodov sa znížia náklady na vykurovanie, zvýši sa efektivita a aj ochrana ovzdušia. Investície idú do všetkých kútov Slovenska, od Bratislavy, cez Šurany, Žilinu, Rimavskú Sobotu, Námestovo po Košice. Ďalšie investície ohlásime v blízkej budúcnosti,“ uviedol minister životného prostredia Tomáš Taraba.
Energetické firmy musia vrátiť odberateľom viac ako 400-tisíc eur, podľa ÚRSO nedodržali štandardy kvality
„Vítame, že ministerstvo životného prostredia uvoľnilo prostriedky z Modernizačného fondu, do ktorého výrazne prispievajú aj teplárenské spoločnosti prostredníctvom povinného nákupu emisných povoleniek. Náklady na tieto povolenky sú súčasťou ceny tepla a preto ich de facto znášajú koneční spotrebitelia. Je neprípustné, aby prostriedky z fondu v niektorých rokoch zostali nevyužité, ako tomu bolo v roku 2024, kedy bolo nevyužitých až 150 miliónov eur, čoho výsledkom je neuspokojenie všetkých projektov v roku 2025,“ dodal predseda SZVT Stanislav Janiš.
Teplári zároveň apelujú na zodpovedné rezorty, vrátane rezortu životného prostredia, k nastaveniu legislatívnych pravidiel tak, aby nedochádzalo k oslabovaniu a destabilizácii systémov centrálneho zásobovania teplom (CZT). Napríklad aj vypisovaním štedrých dotačných schém na decentralizované zdroje tepla v objektoch dnes zásobovaných zo systémov CZT, ktoré idú proti ohlásenej podpore systémov.
„Privítali by sme aj prehodnotenie sadzby DPH na teplo, ktorá je na Slovensku na úrovni 23 %, najvyššia v rámci EÚ. Pre porovnanie, v Dánsku je 0 %, v Česku 15 %,“ podotkol Janiš.
CZT zohrávajú kľúčovú úlohu
Systémy centrálneho zásobovania teplom sú na základe európskej taxonómie zaradené medzi udržateľné činnosti a predstavujú významný nástroj pri prechode na komunitnú a ekologicky zodpovednú energetiku. V kontexte cieľov Európskej únie pre rok 2030 v oblasti zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a znižovania emisií tak zohrávajú CZT systémy na Slovensku kľúčovú úlohu.
Biznis s odchýlkami sa zmení. Klepne regulačný úrad špekulantom po prstoch alebo pokazí podnikateľské prostredie?
„Diaľkové vykurovanie prostredníctvom systémov CZT, spolu s integráciou OZE a technológií kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET), predstavuje overený model pre udržateľné mestá a základ budúcich inteligentných energetických sietí. Mnohé systémy CZT na Slovensku už moderné technológie využívajú. Kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim efektívnosť systémoch CZT sú straty v rozvodoch (distribučné straty), ktoré sa priemerne na Slovensku pohybujú okolo 12 až 18 %, modernizované alebo nové rozvody tieto straty eliminujú na minimum. Treba však zdôrazniť, že modernizácia infraštruktúry CZT, predovšetkým výmena rozvodov, je časovo a finančne náročná a vyžaduje si súčinnosť na všetkých úrovní riadenia – miestnej, regionálnej aj centrálnej. Ak by bolo viac prostriedkov smerovaných do teplárenstva, výmenou rozvodov by sa výrazne znížili distribučné straty, a tým aj spotreba paliva a emisie oxidu uhličitého a zároveň aj finančná záťaž pre dodávateľov tepla, pretože náklady na straty presahujúce povolené limity znášajú na svoje náklady, keďže podľa platenej legislatívy ich nemôžu premietnuť do ceny tepla,“ konštatoval Janiš.
