Vedci z Ústavu stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied (SAV) vyvíjajú cementové zmesi, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu životného prostredia. V tlačovej správe to uviedla hovorkyňa SAV Monika Tináková.
Cieľom vývoja mnohozložkových cementových zmesí je vyvinúť betóny, ktoré by boli vo zvýšenej miere schopné vo svojej štruktúre zachytávať emisie oxidu uhličitého, čím by sa výrazne prispeli k znižovaniu globálneho otepľovania.
Vzorky vystavujú vysokým teplotám a tlaku
SAV cementové zmesi vyrába s využitím domácich prírodných zdrojov a vedľajších produktov iných priemyselných výrob či odpadov.
Budúcnosť základného výskumu na Slovensku môže byť ohrozená plánom obnovy
„Príkladom materiálov, ktoré vyvíjame, sú cementové kompozity použiteľné v geotermálnych alebo ropných vrtoch. Vzorky pri našich skúškach vystavujeme teplotám okolo 220 stupňov Celzia za spolupôsobenia tlaku vodnej pary. Navyše, voda prítomná v geotermálnych vrtoch obsahuje aj rôzne chemické zlúčeniny, preto musia byť tieto materiály odolné aj voči týmto často korozívnym látkam,” povedal Martin Palou, vedúci Oddelenia stavebných hmôt a konštrukcií Ústavu stavebníctva a architektúry SAV.
Odolávanie extrémnym podmienkam
Vedci z ústavu architektúry sa ako jediní na Slovensku zaoberajú vývojom materiálov, ktoré odolávajú aj extrémnym podmienkam prostredia vo vrtoch až do hĺbky desiatich kilometrov.
Vedci zo SAV objasnili spôsob života juhoamerických švábov, jednu vec majú spoločnú s mravcami i včelami
Výskumný tím pod vedením Martina Paloua je kľúčovým partnerom medzinárodného projektu zameraného na vývoj a optimalizáciu zloženia takzvaných ťažkých betónov, ktoré sú schopné odolávať dlhodobému pôsobeniu ionizujúceho žiarenia, napríklad v prostrediach jadrových elektrární, a tým prispievať k ochrane zdravia ľudí aj prostredia.
Cementové zmesi vyvíjané Ústavom stavebníctva a architektúry SAV by podľa akadémie mohli v budúcnosti nájsť využitie v priemysle aj v oblasti civilnej výstavby.