Tajomstvo štíhlej postavy leží aj v génoch. Americkí vedci z Lekárskeho centra Univerzity v Georgetowne pri pokusoch na myšiach objavili „gén nenásytnosti“, ktorý spôsobuje, že mozgu nie je doručená informácia o naplnení žalúdka. Testy ukázali, že mutácia na jedinom géne prerušila komunikáciu medzi časťami tela a viedla k neprestajnému jedeniu a tým aj k rýchlemu priberaniu. Identifikácia génu by teraz mohla pomôcť pri liečbe obezity.
Gén známy pod skratkou Bdnf je prítomný aj u ľudí a hoci už aj predtým figuroval vo vedeckých žurnáloch v spojitosti s nadváhou, to ako funguje, zistili vedci až teraz. Po každom jedle gén prenáša chemické signály prostredníctvom buniek až do hypotalamu – časti medzimozgu, ktorá okrem emócií a telesnej teploty riadi aj pocity hladu a smädu. Hypotalamus následne prijme správu o naplnení žalúdka a potlačí apetít.
Pri pokusoch sa zistilo, že u myší, ktoré mali gén pozmenený, neboli potrebné chemikálie ako leptín a inzulín doručené do svojho cieľa v mozgu, a tak jedli dvakrát viac ako myši so zdravým génom.
Vedci ďalej zistili, že gén Bdnf má svoju dlhšiu a kratšiu verziu, ktorá sa tvorí v prvých týždňoch v maternici. Dlhá verzia zabezpečuje bezproblémový prenos signálu o sýtosti organizmu, kratšia verzia síce dokáže prenášať tento signál, avšak dendrity – krátke výbežky neurónov, ktoré prijímajú nervový vzruch – ju nedokážu prijať.
„Ak vznikne nejaký problém s génom Bdnf, neuróny nemôžu medzi sebou komunikovať. Signály z leptínu a inzulínu sú potom neúčinné a apetít zostáva nezmenený,“ uviedol vedúci výskumu doktor Baoki Xu.
Kratšia verzia génu okrem iného spôsobuje aj problémy s pamäťou. Vedci teraz skúmajú, či sa nefunkčný prenos informácií do hypotalamu dá upraviť. „Tento výskum môže otvoriť dvere novým stratégiám, ktoré pomôžu mozgu kontrolovať telesnú váhu,“ hovorí doktor Xu. Ako uvádza článok v magazíne Nature Medicine, výroba lieku, ktorý by stimuloval aktivitu génu, má byť ďalším krokom, ktorý by pomohol v liečbe obezity.
Hovorca Národného fóra obezity Tam Fry uviedol, že vedci sú na správnej stope. Práve správne doručenie leptínových správ do mozgu dokáže potlačiť apetít. Ako však poznamenal, nie sú jediní, ktorí hľadajú liek na liečbu obezity. „Aj keď sa im to podarí na pokusoch s myšami, bude trvať roky, kým sa liečba začne používať u ľudí,“ dodal skepticky.
www.dailymail.co.uk
