BRATISLAVA 7. januára (WebNoviny.sk) – V nedeľu večer sa končí vianočné obdobie. Katolícka cirkev si v nedeľu pripomína sviatok Krstu Pána. Krst Ježiša v rieke Jordán je medzníkom v jeho pozemskom živote, pretože je začiatkom jeho verejného účinkovania.
Zaznamenali ho traja synoptickí evanjelisti (Matúš 3,13-17; Marek 1,9-11; Lukáš 3, 21-22) a implicitne sa o ňom zmieňuje i Ján. Pôvodne si tento sviatok rímskokatolícka cirkev pripomínala s poklonou troch mudrcov a s prvým Ježišovým zázrakom v Káne galilejskej na sviatok Zjavenia Pána (6. januára). Od r. 1969 sa však slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána.
Vianočné obdobie je najkratším liturgickým obdobím cirkevného roka. Začína sa večer 24. decembra vigíliou, čiže predvečerom sviatku. Tradícia vigílnych slávení pochádza zo židovstva, v ktorom sa deň začína predchádzajúcim večerom. Preto sa slávnostné vianočné omše slúžia o polnoci z 24. na 25. decembra. Nadväzuje to aj na biblickú tradíciu, podľa ktorej sa Ježiš narodil v noci. Hlavná omša je však až na druhý deň predpoludním, na Sviatok Božieho narodenia, ktorý je najdôležitejším dňom Vianoc.
Ich druhým vrcholom je slávnosť Zjavenia Pána, teda Troch kráľov 6. januára. Pripomína Božie zjavenie sa svetu vo svojom novonarodenom synovi. Ním sa Vianočné obdobie chýli ku koncu, pretože prvú nedeľu po Troch kráľoch stanovila cirkev ako posledný vianočný deň.
Po vianočnom období nasleduje v kresťanskej liturgii tzv. cezročné obdobie. Po ňom sa 40 dní pred Veľkou nocou začína Popolcovou stredou pôstne obdobie. Tento rok bude Popolcová streda 1. marca. Zelený štvrtok (13. apríla 2017) otvára veľkonočné obdobie, ktoré sa končí ôsmou veľkonočnou nedeľou, sedem týždňov po Veľkej noci. Obdobie do začiatku adventu, prípravy na Vianoce štyri nedele pred 24. decembrom, znova vypĺňa cezročné
