BRATISLAVA 19. apríla (WebNoviny.sk) – Najčastejšie spomínaným kandidátom na analyzovaných dezinformačných facebookových stránkach pred prvým kolom prezidentských volieb bol Štefan Harabin, nasledovaný Zuzanou Čaputovou.
Až 60 percent pozitívne ladených správ publikovaných na týchto stránkach bolo v jeho prospech. Naopak, Zuzana Čaputová bola zobrazovaná najnegatívnejšie zo všetkých kandidátov a stala sa terčom intenzívnej antikampane a snahy o diskreditáciu, najmä od obdobia, kedy sa Robert Mistrík vzdal kandidatúry v jej prospech.
Maroš Šefčovič sa nestal terčom intenzívnej dezinformačnej kampane aj napriek tomu, že je vysoko postaveným predstaviteľom Európskej únie (EÚ) a jeho kampaň bola otvorene podporená súčasnou vládnucou stranou SMER – Sociálna demokracia (SMER-SD).
Analýza konšpirácií a dezinformácií
Vo všeobecnosti bol spomínaný menej ako Harabin a Čaputová, čo naznačuje, že monitorované dezinformačné stránky ho potenciálne nevnímali ako relevantného protivníka Štefana Harabina. Vyplýva to z analýzy konšpirácií a dezinformácií na Facebooku spojených so slovenskými prezidentskými voľbami, ktorú agentúre SITA zaslala hovorkyňa GLOBSEC Policy Institute Andrea Knapiková.
Analytičky GLOBSEC Policy Institute Katarína Klingová a Miroslava Sawiris zmonitorovali v období od 10. januára do 3. apríla vyše 2500 príspevkov zo 14 rôznych dezinformačných stránok na Facebooku identifikovaných projektom blbec.online.
Predmetom skúmania boli stránky Hlavné Správy, Hrica Ľuboš, InfoVojna, Konzervatívny výber, Ľuboš Blaha, Národ Slovenský, Otec Marián “Maroš” Kuffa, Ruské spravodajstvo, Sila Pravdy, Slobodný vysielač, Sloveni, Spravodajská alternatíva, Zdrojj, a Zem a Vek.
Diskreditácia liberálnejších kandidátov
Naratívy, ktoré na stránkach v súvislosti s prezidentskými voľbami dominovali, boli „liberalizmus ako hrozba podrývajúca stabilitu spoločnosti”, spolu so „zasahovaním do volieb zo strany externých aktérov so skrytým záujmom“ a “štandardné médiá nie sú dôveryhodné a manipulujú verejnú mienku”.
„Použitie týchto naratívov malo za cieľ nielen zdiskreditovať liberálnejších prezidentských kandidátov, ale aj podkopať dôveru slovenských občanov v demokratické voľby. Mnohé dezinformačné stránky si predpripravovali svoje publikum na to, že ich obľúbený kandidát neuspeje práve pre nečisté praktiky zo strany vonkajších aktérov, čím ich podnecovali spochybňovať demokratické procesy ako také,“ vysvetľuje Klingová.
Miroslava Sawiris zasa zdôrazňuje, že na dosiahnutie týchto cieľov bolo použitých niekoľko techník vrátanie využitia už existujúcich pocitov ohrozenia v populácii, predsudkov a stereotypov, známych, ako aj nových konšpiračných teórií a následné zapletenie určitých kandidátov do týchto konšpirácií, napríklad použitím digitálne upravených fotografií.
