KOŠICE 26. mája (WEBNOVINY) – Ustanovenie vysokoškolského zákona, ktoré stanovuje, že vysoké školy môžu prijať len toľko externých študentov ako je počet denných študentov, pričom sa toto obmedzenie nevzťahuje na odborné vysoké školy, nie je v súlade s Ústavou SR. Rovnako protiústavné je ustanovenie vysokoškolského zákona, ktoré hovorí, že ministerstvo a vláda určí nariadením limity súm pre jednotlivé verejné vysoké školy a pokiaľ vysoká škola prijíma na štúdium nad finančné možnosti štátu, prijímanie ďalších študentov môže spoplatniť. Rozhodlo o tom plénum Ústavného súdu SR na dnešnom neverejnom zasadaní. V tlačovej správe Ústavný súd neinformoval o argumentoch, na základe ktorých plénum prijalo toto rozhodnutie.
Skupina 35 poslancov NR SR sa na Ústavný súd obrátila v novembri 2007 a žiadala, aby preskúmal viaceré ustanovenia vysokoškolského zákona. Ústavný súd na neverejnom zasadaní pléna prijal podanie na ďalšie konanie. Podľa navrhovateľov napadnuté ustanovenia nie sú v súlade s Ústavou najmä pokiaľ ide o základné právo na vzdelanie, právo na podnikanie a právo na pokojné užívanie majetku. V argumentácii poukazujú na výrazné rozdiely medzi verejnými i štátnymi vysokými školami a súkromnými vysokými školami. Napadli ustanovenie vysokoškolského zákona, ktoré obmedzuje súkromné vysoké školy v počte študentov, ktorých môžu prijať na externú formu štúdia. Navrhovatelia tento limit nepovažujú za legitímny zásah do základného práva na slobodu podnikania. „Limitácia počtu uchádzačov o štúdium v externej forme výrazne zasahuje do autonómie súkromnej vysokej školy, pretože sa výrazne obmedzuje zdroj financovania, čo má zreteľný vplyv na chod súkromnej vysokej školy. Takéto obmedzenie však nie je postavené na žiadnom objektívnom kritériu, čo by odôvodňovalo legitímny zásah do základného práva na slobodu podnikania,“ uvádzajú navrhovatelia v podaní.
Podľa argumentácie navrhovateľov na základe uvedených limitov verejná vysoká škola určí bezplatné študijné programy a spoplatnené študijné programy. V externej forme štúdia sa teda paralelne vytvárajú dve skupiny študentov, a to „platiaci“ a „neplatiaci“. Navrhovateľ zastáva názor, že vytvorenie dvoch kategórií študentov v externej forme vytvára nerovnosť medzi študentmi z hľadiska prístupu práva na vzdelanie.
SITA