Mnoho ľudí už informáciu o denných prírastkoch úmrtí na COVID-19 vytesňuje. Za každým jedným číslom je však aj rodina alebo kamaráti zosnulého, ktorí by sa s ním chceli dôstojne rozlúčiť. Často to však nejde tak, ako by si želali.
Situáciu okrem protipandemických opatrení komplikujú aj kapacity pohrebných služieb. Na súčasný nápor, ktorý spôsobilo vyše 6 000 úmrtí pre ochorenie COVID-19, podľa predsedu Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb (SAPaKS) Ladislava Stríža neboli pripravené.
Vybaviť pohreb trvá dlhšie
Výsledkom sú tak dlhé čakacie doby v rámci celého procesu pohrebu zosnulého. Najskôr si pozostalí počkajú pri úradných záležitostiach, napríklad vydaní úmrtného listu na matrike. Potom zase na samotnú urnu, niekedy aj dva až tri týždne.
Pre celé Slovensko momentálne funguje sedem krematórií, z ktorých je aktuálne v prevádzke šesť. V piatok 12. februára bolo totiž zastavené spopolňovanie zosnulých v krematóriu Nové Zámky. Podľa Stríža je situácia neúnosná a mala by sa ňou začať zaoberať vláda.
Krematóriá nestíhajú spopolňovať obete COVID-19, situáciu chcú riešiť s krízovým štábom
Napríklad v Banskej Bystrici nie je žiadne krematórium, a tak zosnulých musia prevážať do Nitry. Pohrebné služby tak okrem vybavovania svojich bežných povinností musia upokojovať nervóznych príbuzných.
Nedostatok pracovníkov
Kapacity pohrebných služieb podľa Stríža ovplyvňuje aj nedostatok zamestnancov. Mnohí totiž navštevujú nemocnice, kde sa nakazia koronavírusom a pohrebníctvo sa ocitá v karanténe. Okrem toho je o pracovníkov v tomto odbore napriek stúpajúcej zamestnanosti všeobecne núdza.
Zákaz vychádzania od 8. februára má nové výnimky. Kde je potrebný negatívny test a kto test nepotrebuje?
O tak náročnú prácu totiž nie je záujem a tak si pohrebné služby musia poradiť samé. „Snažia sa robiť na dve, tri zmeny, ale viac sa to nedá,“ vysvetľuje Stríž. Podľa neho by pomohlo, keby zamestnanci pohrebných služieb boli zaočkovaní ako pracovníci v prvej línii.
„Pohrebné služby potrebujú pomoc. Denne pribúda 100 alebo 110 mŕtvych. To už je množstvo, ktoré tu nikdy nebolo,“ povedal. Napriek tomu, že pohrebné služby upozorňujú na zlú situáciu už dlhšie, doteraz žiadna pomoc zo strany štátu neprišla.
Ceny pohrebov sa zvyšujú
Obavy pracovníkov pohrebných služieb z nákazy koronavírusom spôsobujú, že niekde sa rozhodli neobliekať zosnulých. A to aj napriek tomu, že hlavný hygienik podpísal dokument o tom, že títo covidoví zosnulí už nie sú infekční.
„Radšej sa vzdajú pohrebu a prenechajú ho konkurencii,“ povedal Webnovinám Stríž s tým, že takýchto zariadení je zhruba polovica. Druhá polovica si za to účtuje príplatok, ktorý má pokryť ochranné pomôcky a dezinfekciu, ktorú pri tom musia používať.
Štát ich im totiž nezabezpečuje tak, ako napríklad zdravotníkom. Zaplatiť to preto musia pozostalí. Stríž upozorňuje, že cena by nemala presiahnuť 60 eur. „Mrzia nás niektoré hyenistické pohrebné služby, ktoré za to nafakturujú od 400 do 1 000 eur,“ hovorí.
Pozostalých upozorňuje najmä na to, aby sa pri objednávkach pohrebov na takéto veci vopred pýtali.
Okrem obliekania môže cenu za pohreb zvýšiť aj uskladnenie tela zosnulého. Podľa Moniky Suchánskej zo Záhrady spomienok, prvého prírodného cintorína na Slovensku, sa jeho cena navyšuje o každý deň uloženia tela v chladiacom zariadení.
„V kontexte dvoch týždňov je to už celkom vysoká suma,“ uvádza Suchánska, ktorá so svojimi kolegyňami počúva tieto sťažnosti zo strany zosnulých. Zároveň radí, že na mnohých veciach v rámci pohrebu sa dá ušetriť.
„To, na čo by si mali dávať ľudia v pohrebných službách vždy pozor, nielen v pandémii, je práve nutnosť niektorých výdajov,“ upozorňuje. Pozostalý napríklad nie je povinný kupovať od pohrebnej služby kvetinovú výzdobu alebo platiť za predražené rakvy. „Môžu si ich zariadiť po vlastnej osi,“ dodáva.
Ľudia sú dnes šetrnejší
Stríž tvrdí, že pohrebné služby držia ceny pohrebov, pretože vnímajú súčasnú zložitú situáciu. Podľa asociácie v poslednom období sa viac ako 60 % ľudí orientovalo na lacnejšie pohreby. Za rakvy boli ochotní dať zhruba 50 eur, vence 20 eur a niektorí sa rozhodli pre spopolnenie bez obradu a so zosnulým sa rozlúči sama v súkromí.
Mŕtvych na koronavírus sú tisíce. Politická obeť ani jedna
Cena klasického pohrebu sa pohybuje od 600 do 900 eur. Aj tu však záleží, čo si kto objedná. Rozhoduje napríklad aj to, či chce klient živé alebo umelé vence. Pohreb na splátky, ako ho ponúkajú v Českej republike, na Slovensku nie je možný.
Podľa Stríža s tým majú pohrebné služby zlé skúsenosti, a tak radšej túto službu neponúkajú. „Skôr by som pozostalým odporučil nejaký typ pohrebného poistenia,“ dopĺňa.
Pandemické obmedzenia
Suchánska kritizuje pohrebné služby pre ich nedostatok flexibility a inovatívnosti. Mnohé z nich na zmeny súvisiace s pandémiou podľa nej reagujú nešťastne. Príkladom je skracovanie pohrebných obradov v niektorých krematóriách.
Pozostalí tak majú na rozlúčku niekoľko minút a často je kratšia než samotná cesta na obrad. Situáciu nezlepšujú ani pandemické opatrenia, ktoré obmedzujú počet ľudí na pohreboch. Podľa Suchánskej sa im týmto upiera rozlúčiť sa so zosnulým, pričom obzvlášť dôležité to je pre pozostalých, ktorí na to nemali príležitosť počas umierania či pri nečakaných úmrtiach.
Na hraniciach Slovenska či iných krajín platí prísnejší režim, upozorňuje ministerstvo zahraničia
„V pohrebnej službe je to posledná možnosť na kontakt s ním a ten čas im už nikto nevráti,“ pripomína Suchánska. Dopĺňa, že výsledkom takýchto obmedzení môžu byť vlastné spomienkové slávnosti rodiny a kamarátov v čase, keď sa opatrenia uvoľnia.
S uvedenými opatreniami nesúhlasí ani Stríž, ktorý v rámci asociácie žiadal hlavného hygienika, aby upravil obmedzenie počtu ľudí na pohreboch. Pohrebným službám sa totiž bežne stáva, že naň príde väčšie množstvo ľudí ako je povolené.
Dodáva, že úlohou pohrebných služieb či správcov cintorínov nie je kontrolovať covid pasy a vyháňať pozostalých z obradu. „Sú to také emócie, že sa to nedá uhrať,“ hovorí Stríž a dodáva, že ľudom netreba brániť v tom, aby sa rozlúčili, len to treba lepšie premyslieť.