BRATISLAVA 19. januára (WebNoviny.sk) – Slovenský motocyklista Štefan Svitko označil tohtoročné preteky Rely Dakar za svoje najťažšie v doterajšej kariére. Tridsaťtriročný jazdec Slovnaft teamu obsadil na prestížnom podujatí skvelé druhé miesto a vytvoril nové slovenské maximum. „Asi päť etáp pred koncom som si už začínal myslieť, že by som mohol skončiť na vysnívanom pódiu. Že to bude druhé miesto, tomu som veril až po dojazde do cieľa. V jednej etape sa nejakému jazdcovi asi 20 kilometrov pred koncom pokazila motorka a museli ho dotiahnuť. Takže kým som nebol v cieli, nič nebolo isté. Pociťoval som veľkú nervozitu, bol to môj najťažší Dakar po psychickej stránke. Päť dní som nespal, stále som rozmýšľal, ako to dopadne. V cieli na konci sa mi chcelo plakať,“ povedal Svitko na utorkovej popoludňajšej tlačovej konferencii v Bratislave. Pri porovnaní tohtoročného a minuloročného Dakaru zhodnotil: „Tento rok som nerobil absolútne nič, mohol som sa sústrediť na seba, ísť do karavanu, vyspať sa a pripravovať na ďalšiu etapu. Boli sme aj rýchlejší aj lepšie pripravení.“
Žaškovčan sa vrátil z náročnej rely nezranený, hoci mal počas nej viacero pádov. „Nebolí ma nič, trocha oči. Boli sme všetci unavení, nikto nebol schopný oslavovať. Dali sme do toho 120 percent, z hľadiska psychiky sme toho mali dosť. Posledné etapy boli najťažšie, tam sa jazdci vytriedili,“ pokračoval úspešný slovenský reprezentant a za vôbec najhoršie etapy považoval jedenástu a dvanástu. „Kľúčová bola jedenásta etapa, pretože po víťazstve v desiatej som štartoval prvý a navigoval som asi 150 kilometrov. Potom ma dobehli Price s Benavidesom, Price sa neskôr sám stratil a ja som sa zavesil za Benavidesa, ktorý neskôr zle odbočil. O deň na to bola ďalšia ťažká etapa, myslel som si, že to bude iba plyn do cieľa, ale bola veľmi dlhá a pomalá. Vtedy som si vravel, že som to trochu podcenil. Vtedy človeku prejde hlavou veľa vecí. Mal som aj veľa pádov, odtrhol som zadnú brzdu, došiel mi benzín, ale na druhej strane sme mali aj šťastie,“ hovoril najúspešnejší Slovák na Dakare a dodal, že celkový víťaz Toby Price bol tento rok nezdolateľný: „Bol veľmi rýchly a myslím si, že keby niekto na neho zozadu zatlačil, zrýchlil by ešte viac. Zaslúžil si to a ja mu to prajem.“
Štefan Svitko ako privátny jazdec bez podpory fabrického tímu svojím celkovým druhým miestom vyrovnal výkon Pala Andersa Ullevalsetera z roku 2010, ktorý skončil tiež druhý. Slovenskému reprezentantovi úspech priali aj konkurenti z púštnej rely. „Po víťazstve v desiatej etape sme už aj my mali trošku podporu, ale inak sme si všetko robili sami. Samozrejme, všetci mi to priali, pretože sme boli nefabrický tím. V poslednej etape stáli za nami aj organizátori. Zastavil sa pri mne aj kameraman z vrtuľníka, že pre neho som víťaz ja. Všetci boli z môjho výsledku prekvapení, ale úprimne mi to želali. Skončiť do tretieho miesta bolo mojím snom, podstúpili sme náročnú prípravu, boli sme v Maroku, Chorvátsku. Odniesla si to moja rodina, ale jedinou vecou, ktorou som im to mohol vrátiť, je táto soška. S rodinou som celý život a myslím si, že sú takí šťastní ako ja. Mal som aj tento rok so sebou talizman a na prilbu som si dal pre šťastie nakresliť dcérku Sofinku,“ vyjadril sa Svitko.
Svitko aj napriek tomu, že mal počas Dakaru plno starostí a musel sa sústreďovať na svoje výkony, sledoval aj iných slovenských športovcov, ktorým sa v tom čase darilo. „Mojím obľúbeným slovenským športovcom je Peter Sagan, vždy sledujem Tour de France. Vnímal som aj úspechy našich lyžiarok, osobne sa poznám s Petrou Vlhovou. Na Dakare som mal síce robotu sám so sebou, ale vedel som, že v slalome vo Flachau bola tretia a Veronika Velez-Zuzulová vyhrala. Inak si zvyknem pozrieť v televízii aj hokej, futbal, keď sú majstrovstvá sveta,“ povedal Svitko a mierne poodhalil plány do budúcnosti. „Určite sa chceme vydať cestou rely, uvidíme, teraz je to ťažko povedať.“
