BRATISLAVA 15. júla (WEBNOVINY) – V súvislosti s hodnotením prvých krokov vlády Roberta Fica až 47 percent respondentov nevedelo uviesť nijaký konkrétny dobrý krok súčasnej vlády.
Informujú o tom výsledky projektu IVO Barometer, ktoré vyhodnotili analytici Inštitútu pre verejné otázky (IVO) v spolupráci s ďalšími expertmi.
Ďalších 12 percent takýto krok jednoducho nevidelo a konkrétny pozitívny krok uviedlo 41 percent opýtaných.
Horšie ako v roku 2006
Pri otázke o najlepšom kroku vlády Roberta Fica v rámci sociologického prieskumu v novembri 2006 uviedlo konkrétny pozitívny krok 60 percent respondentov.
„Desať percent pokladalo za najpozitívnejší samotný fakt politickej zmeny a zostavenia vlády jednej strany, Smeru-SD, pričom viacerí si od nej sľubovali ľahšie presadzovanie zámerov, viac politickej stability a pokoja,“ uvádzajú výsledky projektu.
Títo respondenti zároveň pozitívne hodnotili snahu vlády o dialóg s opozíciou, spoluprácu s predstaviteľmi rozličných sektorov a odvetví, ako aj ponúknutie pozície splnomocnenca pre národnostné menšiny predstaviteľovi opozičného Mostu-Híd.
Tri percentá nepoznajú zlý krok vlády
Najčastejšie uvádzané pozitívne kroky vlády Fica sa podľa projektu IVO Barometer týkali pripravovaných sociálno-ekonomických opatrení.
Druhú stranu mince ukazujú predstavy verejnosti o najhoršom kroku vlády.
„Ani k nemu sa nevedela vyjadriť takmer polovica respondentov (48 percent),“ píše sa v projekte.
Ďalšie tri percentá žiadny zlý krok nevideli. V konkrétnych odpovediach opýtaní najčastejšie uvádzali rozhodnutie vlády zrušiť rovnú daň a zvýšiť daňové zaťaženie úspešnejším jednotlivcom, firmám i bankám.
Euroval, dôchodky i populizmus
„Tŕňom v oku“ desiatich percent bola samotná politická zmena, ktorá priniesla k moci vládu jednej strany, nedostatočne kontrolovanú roztrieštenou opozíciou.
Nespokojní respondenti podľa výsledkov vyčítali vláde či jej konkrétnym členom odbornú nekompetentnosť, populizmus, autoritárstvo premiéra Fica, stranícky klientelizmus a podliehanie vplyvu finančných skupín.
„Opýtaní tiež negatívne hodnotili chystané zmeny v dôchodkovom systéme, najmä zásahy do druhého piliera (šesť percent),“ uvádzajú výsledky.
Terčom kritiky troch percent respondentov sa stalo schválenie trvalého eurovalu a finančná pomoc iným krajinám, v čom niektorí vidia prejav priveľkej ústupčivosti voči Bruselu.
Inštitút pre verejné otázky uskutočnil v dňoch 5. – 11. júna výskum názorov verejnosti na aktuálne spoločenské a politické otázky. Zber údajov zabezpečila agentúra FOCUS prostredníctvom siete vyškolených anketárov na reprezentatívnej vzorke 1 026 obyvateľov SR vo veku od 18 rokov.
Údaje boli zozbierané metódou osobných rozhovorov. Pri analýze povolebnej situácie na Slovensku boli použité aj dáta z predchádzajúcich výskumov IVO.
