Prezidentské voľby v USA
Prvé prezidentské voľby v USA sa uskutočnili začiatkom roka 1789, necelé dva roky po prijatí ústavy, ktorá dáva základy voľbe hlavy štátu a jeho zástupcu.
Už vtedy sa voľby konali na základe špecifického systému nepriamej voľby prostredníctvom Zboru voliteľov, ktorý jednohlasne za hlavu mladých Spojených štátov amerických vybral Georgea Washingtona. Hoci ten sprvu proti kandidatúre namietal, uvádza portál History.com, napokon bol na čele USA dve funkčné obdobia až do roku 1797.
Washingtonovým viceprezidentom sa stal John Adams, ktorého neskôr tiež zvolili za prezidenta. Z takzvaných otcov zakladateľov USA boli ešte prezidentmi Thomas Jefferson a James Madison.
Aféra Watergate
Celkovo sa na čelo Spojených štátov postavilo už 44 prezidentov. Len 43 z nich však zvolili buď za prezidenta alebo viceprezidenta, ktorý sa po smrti hlavy štátu ujal tejto funkcie.
Gerald Ford je jediný prezident aj viceprezident, ktorého nezvolili do funkcie volitelia.
Ako pripomína portál CNN, v roku 1973 ho za viceprezidenta vymenoval prezident Richard Nixon po tom, ako v dôsledku škandálu s daňovými únikmi rezignoval Spiro Agnew.
O rok neskôr, keď Nixon, ako jediný prezident USA, odstúpil z funkcie pre aféru Watergate, sa Ford stal automaticky jeho nástupcom. Vo voľbách v roku 1976 však už svoj mandát neobhájil a prezidentom sa stal Jimmy Carter.
Franklin D. Roosevelt vyhral štyrikrát
Tridsiaty druhý prezident USA Franklin D. Roosevelt je zase jediný, ktorý prezidentské voľby vyhral štyrikrát.
Po prvý raz vyhral voľby v roku 1932 a naposledy v roku 1944. Jeho bezprecedentné štvrté funkčné obdobie však už nedokončil, keďže v apríli 1945 zomrel. Na jeho miesto nastúpil vtedajší viceprezident Harry S. Truman.
Hoci USA majú 44 prezidentov, súčasný šéf Bieleho domu Donald Trump je v poradí štyridsiaty piaty. Za túto zvláštnosť môže prezident Grover Cleveland, ktorého ako jediného amerického prezidenta zvolili do funkcie vo dvoch voľbách, ktoré nenasledovali po sebe. Tak je 22. a zároveň aj 24. prezidentom USA.
Election Day (volebný deň)
Takzvaný Election Day (volebný deň, pozn. red) amerických prezidentských volieb pripadá na november od roku 1845.
Kongres vtedy stanovil fixný termín – prvý utorok po prvom novembrovom pondelku, v snahe zefektívniť volebný proces a minimalizovať ovplyvnenie celkových výsledkov výsledkami zo štátov, kde sa voľby konali skôr.
Ako uvádza History.com, novembrový termín vychádza z toho, že v čase prijatia konkrétneho termínu väčšina obyvateľstva pracovala v poľnohospodárstve a mnoho ľudí žilo ďaleko od hlasovacích miestností, takže im cestovanie zabralo minimálne deň a potrebovali časovú rezervu.
Preto neprichádzal napríklad do úvahy víkend, lebo v nedeľu boli ľudia v kostole, alebo streda, keď sa konali farmárske trhy. Termín počas neskorej jesene bol tiež výhodný preto, lebo farmári sa už nemuseli starať o úrodu, ale ešte nebolo príliš zima.
Dodatky v ústave o voľbách
Voľba prezidenta a viceprezidenta je zakotvená v americkej ústave od jej vzniku, v druhom článku. Odvtedy toto hlasovanie, rovnako aj ostatné voľby, termín inaugurácie i pôsobenie prezidenta a viceprezidenta upravilo niekoľko dodatkov.
Napríklad už vo volebnom roku 1804 vstúpil do platnosti 12. dodatok ústavy, ktorý upravuje voľbu prezidenta a viceprezidenta zo strany Zboru voliteľov.
Volitelia začali dávať hlasy kandidátom na obe funkcie, predtým hlasovali za dve osoby, ktoré považovali za najvhodnejších kandidátov na prezidenta.
Pätnásty dodatok, ktorý ratifikovali v roku 1870, dáva možnosť voliť každému bez ohľadu na rasu či farbu pleti. Pred voľbami v roku 1920 v Spojených štátoch ratifikovali 19. dodatok ústavy, ktorý dáva právo voliť ženám.
O trinásť rokov neskôr 20. dodatok okrem iného upravil termín slávnostného skladania sľubov viceprezidenta a prezidenta na 20. januára a stanovil podmienky pre prípad, ak v tom čase prezident ešte zvolený nie je alebo zomrel.
Od začiatku 50. rokov 22. dodatok ústavy USA určuje, že jeden prezident môže vo funkcii pôsobiť len dve funkčné obdobia. Hoci to fungovalo mnohé desaťročia predtým, až 25. dodatok z druhej polovice 60. rokov uzákonil nástup viceprezidenta do funkcie hlavy štátu, v prípade, že prezidenta odvolajú, rezignuje alebo zomrie.
Vďaka 26. dodatku ústavy z roku 1971 už majú právo voliť všetci občania od 18 rokov.
USA ešte nemali prezidentku
Spojené štáty americké dosiaľ ešte nemali prezidentku ani viceprezidentku.
Vôbec prvá žena, ktorá kandidovala na post prezidentky, bola v roku 1872 Victoria Woodhullová, hoci, ako pripomína National Geographic, jej kandidatúru obklopujú nejasnosti.
Prvou a dosiaľ jedinou kandidátkou na prezidentku USA veľkej politickej strany je demokratka a bývalá prvá dáma Hillary Clintonová, ktorá sa postavila proti Donaldovi Trumpovi vo voľbách v roku 2016.
V tohtoročných voľbách kandiduje na viceprezidentku za Demokratickú stranu Kamala Harrisová.
Kalifornská senátorka je prvá černošská kandidátka jednej z dvoch veľkých politických strán na tento post, je tiež prvou Američankou ázijského pôvodu, ktorá takto kandiduje, a len treťou nominantkou veľkej strany na viceprezidentku vôbec.
Pred ňou na post viceprezidentky za veľké strany kandidovali len demokratka Geraldine Ferrarová v roku 1984 a republikánka Sarah Palinová v roku 2008. Vôbec prvou ženou, ktorá kandidovala za viceprezidentku bola v roku 1884 Marietta Stowová.
Hlasovanie prostredníctvom pošty
Jednou z veľkých otázok tohtoročných volieb je hlasovanie prostredníctvom pošty.
Súčasný prezident Trump vedie proti tomuto spôsobu voľby, ktorý pre pandémiu nového koronavírusu podporuje čoraz viac štátov, niekoľkomesačnú kampaň a tvrdí, že je zrelý na podvod.
Korene hlasovania prostredníctvom pošty by sa dali nájsť prostredníctvom takzvanej voľby v neprítomnosti, ktorá sa osvedčila počas vojen, poukazuje History.com.
Už počas volieb v roku 1864, keď po druhý raz kandidoval Abraham Lincoln, mohli vojaci bojujúci v občianskej vojne hlasovať prostredníctvom zástupcu alebo vo vojenských táboroch. Do konca 19. storočia zaviedli niektoré štáty možnosť voliť v neprítomnosti civilistom za určených okolností.
Do národného povedomia sa hlasovanie v neprítomnosti znova vrátilo v čase druhej svetovej vojny, keď mohli vojaci hlasovať zo zahraničia. Prvým americkým štátom, ktorý prešiel výlučne na hlasovanie prostredníctvom pošty, bol v roku 2000 Oregon.
Do histórie sa zrejme zapísala aj prvá prezidentská televízna debata Trumpa s Bidenom, ktorá sa v utorok uskutočnila v Ohiu. Chaotická debata sa nezaobišla bez vzájomného, miestami hlučného, prerušovania sa a osočovania, čo komplikovalo nielen prácu moderátorovi debaty, ale miestami odkláňalo pozornosť od toho, aké veľmi rozdielne plány s krajinou účastníci majú.
Televízne debaty kandidátov na prezidenta priniesli voľby z roku 1960. Prvými kandidátmi veľkých strán, ktorí o priazeň voličov súperili aj prostredníctvom diskusie na televíznych obrazovkách, boli John F. Kennedy a Richard Nixon.
Zoznam prezidentov USA
- Spojeným štátom dosiaľ vládlo 45 prezidentov
1. prezident – George Washington (1789 – 1797)
- jediný jednohlasne zvolený a nezávislý prezident, bojovník za nezávislosť, hlavný veliteľ vojska amerických kolónií, v roku 1787 predsedal vo Philadelphii konventu, ktorý vypracoval prvú ústavu USA
2. prezident – John Adams (1797 – 1801)
- pred nástupom do úradu bol prvý viceprezident USA, je prvý prezident, ktorý sídlil v Bielom dome
3. prezident – Thomas Jefferson (1801 – 1809)
- hlavný autor Deklarácie nezávislosti Spojených štátov, o jeho zvolení rozhodla Snemovňa reprezentantov, počas vlády kúpil od Francúzska územie Louisiany
4. prezident – James Madison (1809 – 1817)
- zohral významnú rolu pri tvorbe ústavy USA, v roku 1812 vyhlásil vojnu Veľkej Británii
5. prezident – James Monroe (1817 – 1825)
- autor doktríny o zahraničnej politike známej ako Monroeova doktrína, ktorá varovala európske mocnosti pred ďalšou kolonizáciou alebo zasahovaním do záležitostí na západnej pologuli
6. prezident – John Quincy Adams (1825 – 1829)
- syn druhého prezidenta Johna Adamsa, zvolila ho Snemovňa reprezentantov, kde ako jediný prezident pôsobil po skončení v úrade hlavy štátu
7. prezident – Andrew Jackson (1829 – 1837)
- prvý prezident z Demokratickej strany, jediný prezident, ktorý bol vojnový zajatec
8. prezident – Martin Van Buren (1837 – 1841)
- prvý prezident, ktorý sa narodil ako občan Spojených štátov
9. prezident – William Henry Harrison (1841)
- najkratšie vládnuci prezident, zomrel po 31 dňoch v úrade
10. prezident – John Tyler (1841 – 1845)
- prvý viceprezident, ktorý nastúpil do úradu hlavy štátu po smrti predchodcu
11. prezident – James K. Polk (1845 – 1849)
- za jeho vlády sa Spojené štáty značne rozšírili o územia na juhu a západe
12. prezident – Zachary Taylor (1849 – 1850)
- prvý prezident, ktorého volili v novembrovom termíne, po roku v úrade zomrel, bojoval v americko-mexickej vojne (1846 – 1848)
13. prezident – Millard Fillmore (1850 – 1853)
- Taylorov viceprezident, podporil Kompromis z roku 1850, ktorý okrem iného zahŕňa zákon o navrátení všetkých utečených otrokov ich majiteľom
14. prezident – Franklin Pierce (1853 – 1857)
- je považovaný za jedného z najhorších prezidentov
15. prezident – James Buchanan (1857 – 1861)
- jediný neženatý prezident USA, posledný prezident pred začiatkom americkej občianskej vojny (1861 -1865)
16. prezident – Abraham Lincoln (1861 – 1865)
- prvý republikánsky prezident, vládol počas občianskej vojny, jeho úsilie viedlo k zrušeniu otroctva a zjednoteniu Spojených štátov, zomrel po atentáte
17. prezident – Andrew Johnson (1865 – 1869)
- Lincolnov viceprezident, prvý prezident, ktorý čelil impeachmentu
18. prezident – Ulysses S. Grant (1869 – 1877)
- bol generál Únie (Severu) v občianskej vojne, iniciátor skorej politiky v oblasti občianskych práv
19. prezident – Rutherford B. Hayes (1877 – 1881)
- víťaz jedných z najkontroverznejších volieb, usiloval sa obnoviť integritu úradov, o ktorú v predošlých rokoch prišli pre korupciu
20. prezident – James A. Garfield (1881)
- zomrel po pol roku v úrade v dôsledku atentátu
21. prezident – Chester A. Arthur (1881 – 1885)
- ako viceprezident sa ujal prezidentského úradu po Garfieldovej smrti
22. a 24. prezident – Grover Cleveland (1885 – 1889 a 1893 – 1897)
- jediný prezident, ktorý pôsobil v úrade dve funkčné obdobia nenasledujúce po sebe
23. prezident – Benjamin Harrison (1889 – 1893)
- vnuk 9. prezidenta Williama Henryho Harrisona
25. prezident – William McKinley (1897 – 1901)
- zomrel v septembri 1901 po smrteľnom postrelení anarchistom
26. prezident – Theodore Roosevelt (1901 – 1909)
- McKinleyho viceprezident, bol populárny politik, predovšetkým pre boj s korupciou a úspešný bol aj v zahraničnej politike, ako prvý úradujúci prezident vycestoval do zahraničia, je to prvý Američan, ktorý získal Nobelovu cenu za mier
27. prezident – William Howard Taft (1909 – 1913)
- od roku 1921 bol 10. predsedom Najvyššieho súdu Spojených štátov amerických
28. prezident – Woodrow Wilson (1913 – 1921)
- stál na čele USA v prvej svetovej vojne, pomohol založiť Spoločnosť národov, predchodkyňu dnešnej OSN, dostal Nobelovu cenu za mier
29. prezident – Warren G. Harding (1921 – 1923)
- zomrel po troch rokoch v úrade, po smrti sa prevalila séria škandálov, ktoré narušili vnímanie jeho vlády
30. prezident – Calvin Coolidge (1923 – 1929)
- Hardingov viceprezident, obnovil dôveru verejnosti v administratívu po škandáloch tej predošlej
31. prezident – Herbert Hoover (1929 – 1933)
- bol prezident v začiatkoch veľkej hospodárskej krízy, ktorú sa napriek snahám jeho administratívy nepodarilo zmierniť
32. prezident – Franklin D. Roosevelt (1933 – 1945)
- jediný prezident, ktorého zvolili štyrikrát, v 30. rokoch začal protikrízový program reforiem Nový údel, viedol USA v druhej svetovej vojne, bol prvý prezident inaugurovaný v súčasnom termíne 20. januára
33. prezident – Harry S. Truman (1945 – 1953)
- ako Rooseveltov viceprezident sa ujal moci po jeho smrti v apríli 1945, nariadil zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki, v tzv. Trumanovej doktríne vytýčil postoj USA voči rozpínajúcemu sa komunizmu, zaviedol Marshallov plán pomoci povojnovej Európe, poslal amerických vojakov do kórejskej vojny (1950 – 1953)
34. prezident – Dwight D. Eisenhower (1953 – 1961)
- počas druhej svetovej vojny bol vrchný veliteľ amerických spojeneckých síl v severnej Afrike a v Európe, v rokoch 1950 – 1952 vrchný veliteľ NATO, prispel k ukončeniu kórejskej vojny prímerím
35. prezident – John F. Kennedy (1961 – 1963)
- prvý katolík v úrade prezidenta, riešil početné medzinárodné krízy – karibskú krízu, berlínsku blokádu a nezabránil stupňovaniu vojny vo Vietname, 22. novembra 1963 ho počas jazdy v Dallase zavraždili
36. prezident – Lyndon B. Johnson (1963 – 1969)
- do úradu prezidenta vstúpil ako Kennedyho viceprezident, zakázal segregáciu, zväčšil americkú prítomnosť vo vietnamskej vojne (1955 – 1975)
37. prezident – Richard Nixon (1969 – 1974)
- stiahol amerických vojakov z Vietnamu, viedol USA, keď Američania ako prví vykročili na Mesiac, jeho vládu však poznačila aféra Watergate, pred spustením procesu impeachmentu ako dosiaľ jediný prezident rezignoval na svoju funkciu
38. prezident – Gerald Ford (1974 – 1977)
- bol jediný prezident aj viceprezident USA, ktorého do funkcie nezvolili
39. prezident – Jimmy Carter (1977 – 1981)
- jeho vládu poznačili problémy v USA aj v zahraničí, nepodarilo sa mu vyslobodiť amerických rukojemníkov z Iránu v roku 1980, je najstarší žijúci prezident USA, laureát Nobelovej ceny za mier
40. prezident – Ronald Reagan (1981 – 1989)
- patril medzi najvýznamnejších amerických prezidentov v 20. storočí, v domácej politike sa preslávil oživením hospodárstva a jeho pôsobenie na medzinárodnej scéne je späté s cieľavedomou antikomunistickou politikou, ktorá v roku 1989 prispela k pádu železnej opony
41. prezident – George H. W. Bush (1989 – 1993)
- pomohol ukončiť studenú vojnu či zhromaždiť medzinárodné sily, ktoré prinútili Irak stiahnuť sa z Kuvajtu v druhej vojne v Perzskom zálive (1990 – 1991)
42. prezident – Bill Clinton (1993 – 2001)
- ku kladom jeho úradovania patrí Dohoda z Osla ako pokus o mierové riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu z roku 1993 alebo zmiernenie amerického národného dlhu z obdobia jeho dvoch predchodcov, prestál proces impeachmentu
43. prezident – George W. Bush (2001 – 2009)
- jeho vládu poznačili teroristické útoky z 11. septembra 2001, vojny v Iraku a Afganistane, väzenské zariadenie v kubánskom zálive Guantánamo či udalosti súvisiace s hurikánom Katrina, syn 41. prezidenta Georgea H. W. Busha
44. prezident – Barack Obama (2009 – 2017)
- je prvý Afroameričan v úrade prezidenta, zaviedol reformu zdravotnej starostlivosti, dohliadal na oživenie americkej ekonomiky po hospodárskej kríze, ozbrojené sily za jeho vlády chytili a zabili Usámu bin Ládina, získal Nobelovu cenu za mier
45. prezident – Donald Trump (2017 – 2021)
- Kto je Donald Trump ? (životopis)
- funkcie sa ujal ako dosiaľ najstarší prezident, bol treťou hlavou štátu, proti ktorej spustili proces impeachmentu, ako prvý úradujúci americký prezident prekročil kórejskú demilitarizovanú zónu a vstúpil na územie Severnej Kórey, pod jeho vedením USA odstúpili od Parížskej dohody o zmene klímy či od jadrovej dohody s Iránom, dostali sa do obchodnej vojny s Čínou a bojovali s krízou spôsobenou pandémiou nového koronavírusu.
46. prezident – Joe Biden (2021 – 2025)
- Kto je Joe Biden? (životopis)
- bol najstarším zvoleným prezidentom v dejinách USA. V čase inaugurácie v januári 2021 mal už 78 rokov a bol o sedem rokov starší, ako mal počas prezidentskej prísahy Donald Trump.
