Súčasný stav, kedy v členských krajinách platia rôzne meny, musí podľa Jeana-Clauda Junckera skončiť, tvrdí denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, pričom sa odvoláva na zdroje blízke šéfovi Európskej komisie.
Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble uviedol, že na konci minulého roka bolo Grécko v lepšom stave, než veritelia predpokladali v medzinárodnom záchrannom programe.
Grécky minister financií Janis Varoufakis vyhlásil, že problémy Grécka s likviditou sú nevýznamné a malé. Zároveň prisľúbil, že krajina urobí nevyhnutné kroky, aby splatila svoje dlhy.
Rokovania s Grékmi sa výrazne pohli, dohode však stále predchádza mnoho rokovaní. Šéfka Medzinárodného menového fondu vyhlásila, že odchod Grécka z eurozóny, tzv. grexit, je jednou z možností.
Grécka vláda chce dosiahnuť dohodu so svojimi poskytovateľmi úverov výmenou za reformy do nedele. Veritelia Grécka, eurozóna a MMF, však naznačili, že dohoda zďaleka nie je na dosah.
Proti prijatiu eura sa vyslovil aj víťaz poľských prezidentských volieb Andrzej Duda zo strany Právo a spravodlivosť. Myšlienku prijatia eura Poliaci najviac podporovali na začiatku roka 2002, čiže predtým ako sa krajina stala členom Európskej únie.
Predstavitelia SaS pri šéfovi rezortu financií hovoria aj o morálnom zlyhaní, pretože drží vo funkcii prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho napriek podozreniam, že sa jeho podriadení zapojili do politického boja vynášaním dôverných informácií o daňovníkoch.
Minister financií Peter Kažimír by Chorvátsko v eurozóne videl rád aj preto, že by získal ďalšieho spojenca z regiónu. V Euroskupine sa totiž na podporu kolegov z Visegrádskej štvorky spoľahnúť nemôže.
Podľa poslankyne Európskeho parlamentu Moniky Beňovej (Smer-SD) možným dôvodom, prečo sa nechcú do euroźony pridať iné krajiny, je fakt, že splniť podmienky na vstup do Európskej menovej únie je náročné.