Grécko by mohlo zvážiť zavedenie rovnej dane z pridanej hodnoty (DPH) na všetky tovary a služby okrem liekov, potravín a kníh. Zároveň by krajina mohla upraviť podobu doplnkového dôchodku
Alastair Wilson z agentúry Moody’s označil za bezprostrednejšiu hrozbu súvisiacu s prípadným odchodom Grécka poškodenie dôvery na trhu s vládnymi dlhopismi členských štátov eurozóny.
Aby mohlo Česko prijať euro, muselo by podľa ministra financií Andreja Babiša vopred vynaložiť veľké množstvo finančných prostriedkov. Národná banka by podľa neho tiež prišla o svoju nezávislosť.
Grécky premiér vyhlásil, že vládny kabinet nemá možnosť akceptovať požiadavky veriteľov, ktoré presahujú hranice mandátu vlády. Pripustil, že rozhodnutie možno nechá na gréckych občanov.
V rokovaniach medzi Gréckom a veriteľmi zostávajú zatiaľ nevyriešené mnohé ekonomické otázky. Hovorca gréckej vlády zdôrazňuje potrebu dohody, ktorá musí prebehnúť vo veľmi krátkom čase.
V správe britského predstaviteľa britskej centrálnej banky sa údajne uvádza, že pre väčšinu zamestnancov banky má projekt zostať utajený a aj to ako majú na prípadné otázky novinárov odpovedať.
Líder Ľavicovej platformy Panayiotis Lafazanis v nedeľu uviedol, že odchod z eurozóny by nebol katastrofou a neuhradenie splátok dlhu voči MMF by nebol teroristický čin.
Schäuble uviedol, že ak Grécko nepošle prvú splátku načas, nechcel by byť v koži Janisa Varoufakisa, ktorý by musel prevziať zodpovednosť za to, čo sa v Grécku potom stane.
Grécky minister financií Janis Varoufakis uviedol, že na rokovacom stole leží daň z bankových transakcií. Atény majú podľa neho alternatívne návrhy k zvyšovaniu dane z pridanej hodnoty, ktoré vláda pripravovala.
Gréci hľadajú peniaze na vyplatenie štátnych zamestnancov i dlhov voči veriteľom. Sťahovanie peňazí z verejného sektora ilustruje extrémny tlak na grécku vládu.