Pod pojmom „grécka cesta“ sa skrýva kombinácia dlhodobo neudržateľného hospodárenia štátu, rastúceho dlhu a straty dôvery investorov, ktorá naplno prepukla v Grécku po roku 2009.
Riccardo Marcelli Fabiani z Oxford Economics však upozornil, že vplyv blízkovýchodného konfliktu „netreba preceňovať“. Podľa neho je scenár „utrhnutej inflácie mimo hry“ a ECB na najbližšom zasadnutí o dva týždne pravdepodobne úrokové sadzby nezmení.
Ako upozorňuje Michal Skopál z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), hoci rámec na papieri pôsobí jasne, jeho konkrétne nastavenie pre Slovensko je od začiatku príliš voľné.
Štvrtá najväčšia ekonomika v EÚ prekonáva svojich partnerov od roku 2021 predovšetkým s podporou lacnejších energií, silného domáceho dopytu a výrazného oživenia cestovného ruchu po pandémii.
Prvý odhad štatistického úradu Európskej únie (EÚ) uvádzal medziročnú infláciu na úrovni dvoch percent, teda presne na cieľovej hodnote Európskej centrálnej banky (ECB).
Pre krajinu so 6,4 milióna obyvateľov ide o významný krok, ktorý vlády dlhodobo presadzovali ako cestu k posilneniu ekonomiky, väzbám na Západ a ochrane pred ruským vplyvom.
Krajina je členom Európskej únie od roku 2007 a do mechanizmu pred prijatím eura vstúpilo v roku 2020 spolu s Chorvátskom, ktoré euro prijalo v roku 2023.